Požiar zničil strechu a podkrovie budovy na rohu Trnavskej cesty a Jégého ulice. FOTO SME – PAVOL MAJER
V Bratislave sa vyvlastňujú majetky najmä pri stavbe ciest. Len nedávno prišli o svoje pozemky a domy niektorí obyvatelia v blízkosti novej diaľnice Mierová – Senecká. Momentálne sa vyvlastnenie týka Lamačanov pre stavbu diaľnice D2. Prídu o rodinné domy. Namiesto nich dostanú nájomné byty. Ak ich budú chcieť získať do osobného vlastníctva, musia ich odkúpiť od obce za trhovú cenu.
Rovnaký scenár hrozí obyvateľom z pamiatkovej zóny okolo hlavnej stanice. Tu by sa mala stavať cesta severná tangenta.
Neistota trvá roky
Tangenta je projekt zo sedemdesiatych rokov. Už vtedy za niektorými obyvateľmi chodili komunistickí úradníci a strašili ich, že sa čoskoro budú musieť vysťahovať. Tangenta má prepojiť Jarošovu a Pražskú ulicu. „Severná tangenta má stáť 4 až 6,7 miliardy korún. Náklady na odkúpenie budov projektant v prvom variante odhadol na asi 300 miliónov, pozemky ani neohodnocoval. My sme však cenu budov počítali podľa trhovej hodnoty, vyšla nám suma minimálne 600 miliónov,“ povedala Renata Minová zo združenia Hestia.
Pre severnú tangentu by sa malo asanovať v prvom variante 33 rodinných domov, asi 60 garáží, 28 chatiek a osem ďalších budov. „Cena garáže je podľa vyhlášky 200-tisíc, v centre Bratislavy je však jej hodnota oveľa vyššia.“ Systém vyvlastnenia kritizujú mimovládne organizácie a žiadajú zmeny legislatívy.
Ľudia bez šance
Momentálne sa vyvlastňuje podľa stavebného zákona ešte z roku 1976. Domy, o ktoré ľudia prídu, sa oceňujú podľa úradných cien stanovených vyhláškou, ktorá predstavuje len zlomok trhovej hodnoty.
Namiesto rodinných domov, ktoré sú ich vlastníctvom, často dostanú len nájomné domy. V komunikácii s úradmi pritom nemajú rovnaké postavenie. Ak má dom padnúť v prospech verejnospešnej stavby, dostanú majitelia ponuku na odkúpenie za vyhláškovú cenu, ak do 15 dní neodpovedia alebo zmluvu nepodpíšu, investor požiada okresný úrad o vyvlastnenie. Majiteľ domu sa môže odvolať na krajský úrad, ktorý obyčajne potvrdí rozhodnutie okresného úradu. Po tomto rozhodnutí nasleduje zmena v katastri a obyvatelia prichádzajú o svoj majetok. Môžu sa obrátiť na súd, no majiteľom domu a pozemku vtedy je už investor.
Mimovládne organizácie združujúce občanov, ktorých sa „verejnoprospešné stavby“ dotýkajú, podporujú návrh zákona podľa ktorého by mal o vyvlastnení rozhodnúť súd, nie úrady. Ceny by sa určovali podľa trhovej hodnoty.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
