Pôvodná agentúrna správa bola o 21:35 nahradená autorským textom SME
BRATISLAVA. Len jeden z predsedov hlavných politických strán sa dnes zúčastnil na odhaľovaní sochy Tomáša Garrigua Masaryka v Bratislave, ktorá bola načasovaná na výročie vzniku Československej republiky (1918). Čas na Masaryka nemal ani jeden z trojice najvyšších ústavných činiteľov.
Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík tvrdí, že si Masaryka váži, mal však dlhodobo plánovaný program mimo Bratislavy. Aký, nespresnil. „Je to veľká osobnosť našich dejín, ktorá si rozhodne zaslúži obdiv.“ Z vedenia SaS na akciu neprišiel nikto.
Pozdrav z Bruselu
Premiérka Iveta Radičová vydala k výročiu vzniku Československej republiky zo služobnej cesty v Bruseli spoločné vyhlásenie s českým predsedom vlády Petrom Nečasom.
„Naše dve krajiny sa rozdelili, aby sme sa mohli v roku 2004 stretnúť a spojiť v Európskej únii ako dvaja rovnocenní partneri,“ povedala Radičová.
Nečas zdôraznil, že projekt Československa nebol napriek rozdeleniu neúspešný. „Naučil naše národy žiť v slobode a demokracii.“ V Česku je 28. október štátnym sviatkom, u nás nie je ani pamätným dňom.
- Bronzový lev z roku 1938 – stál do roku 1940 za Redutou. Od roku 1988 ho osadili pred SNM a potom pred divadlo. Lev aj Štefánik pôvodne boli tak ako dnes spolu, kým ich Hitler a komunisti nerozdelili.
- Milan Rastislav Štefánik – stál pri Redute do roku 1954, keď ho zničili komunisti. Dnes je kópia pred divadlom.
Prezident Ivan Gašparovič v čase odhaľovania sochy vyprevádzal nórsky kráľovský pár, ktorý končil návštevu Slovenska.
Podujatie v podvečerných hodinách sledovalo niekoľko stoviek ľudí. „Ide o jedinú sochu Masaryka na území Bratislavy,“ upozornil Andrej Petrek, starosta mestskej časti Staré Mesto, ktorá bola jedným z organizátorov akcie. Finančne na sochu prispelo 115 darcov.
Počas prejavu veľvyslanca Českej republiky Jakuba Karfíka sa k soche pretlačila žena s malým transparentom, na ktorý napísala, že Masaryk je vrahom Milana Rastislava Štefánika.
Zopár prítomných sa s ňou pochytilo, potom ju odvliekli mestskí policajti.
Odporcov bola hŕstka
Na ohlasovanú protiakciu nacionalistov z Ľudovej strany - Naše Slovensko napokon prišla len hŕstka ľudí, ktorí občas zapískali a vykrikovali heslá proti Masarykovi. Policajti ich držali oddelene od ostatných účastníkov podujatia.
Poriadok zabezpečovali desiatky mestských a štátnych policajtov vrátane ťažkoodencov. Vážnejšie incidenty riešiť nemuseli.
Najsilnejšie zastúpenie zo strán malo SDKÚ. Na akcii sa zúčastnili jej predseda a šéf našej diplomacie Mikuláš Dzurinda aj bratislavský župan Pavol Frešo. Prišla aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a poslankyne Magda Vášáryová či Tatiana Rosová, ktoré kandidujú v novembrových komunálnych voľbách.
Trojicu členov vlády doplnil vicepremiér Rudolf Chmel z MostaHíd. KDH zastupoval primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý je zároveň poslancom kresťanských demokratov v parlamente.
Za najväčšiu opozičnú stranu Smer neprišiel nikto. Dôvody Smer nevysvetlil.
Historik SAV MILAN ZEMKO považuje osadenie sochy Masaryka v Bratislave za správny krok.
Patrí socha Masaryka na také významné miesto?
„Samozrejme, že patrí. Masaryk bol vedúcou osobnosťou medzi politikmi, ktorí sa zaslúžili o vznik demokratického Československa. Počuť hlasy, prečo pred Slovenským národným múzeom. Ale treba mať na pamäti, že múzeum bolo postavené práve za Masarykovej republiky.“
Čo urobil pre slovenskú vec?
„Vznikol štát, v ktorom dostali Slováci také možnosti, o akých sa im v Uhorsku nemohlo ani snívať. Predovšetkým to bolo slovenské školstvo, Slováci sa dostali do štátnych, aj do samosprávnych úradov. V medzivojnovej republike sme sa sformovali do moderného európskeho národa.“
Českým politikom z toho obdobia sa vyčíta, že nerozumejú tunajším problémom. Ako to bolo s Masarykom a jeho schopnosťou chápať Slovákov?
„Ani jeden politik nie je dokonalý. Nebol taký ani Masaryk. Jeho idea československej národnej jednoty sa ukázala ako slepá ulička. Ale treba rozlišovať, čo bolo v danej situácii prvoradé. Prvoradou vecou bola existencia demokratického štátu.“
Ako na ideu československého národa vtedy reagovali slovenskí politici?
„Zástupcovia agrárnej strany či sociálno-demokratickej strany túto ideu podporovali. Čiže aj oni sa v podstate mýlili. Zásadne ju odmietali politici Slovenskej ľudovej strany a Slovenskej národnej strany. Odvtedy sa aj traduje, že ozajstní Slováci sú tí, ktorí jednoznačne podporujú svojbytnosť slovenského národa. Kým tí druhí nie sú „dobrí Slováci“. Ale ani tí druhí to nemysleli zle. Boli v tom čase presvedčení, že v jednote s Čechmi budeme silnejší.“
Aký bol vzťah Masaryka s Vajanským, keďže socha stojí na Vajanského nábreží?
„Hovorí sa, že bol konfliktný. Lebo Vajanský bol za samostatný slovenský národ. Dôležitý bol aj rozdiel v nazeraní na Rusko. Do akej miery môže pomôcť oslobodiť Slovákov. Vajanský Rusov obdivoval, Masaryk bol veľmi skeptický, poznal ruské pomery z osobnej skúsenosti.“
Prečo dnes časť verejnosti vníma Masaryka ako nepriateľa Slovenska?
„Pre mňa je to nepochopiteľné. Zaslúžil by si zo strany všetkých Slovákov oveľa väčší rešpekt.“
Odhaľovanie sochy bolo bez väčšieho záujmu najvyšších predstaviteľov štátu a hlavných politických strán. Čím si vysvetľujete tento ich odstup?
„Je to ovplyvnené neznalosťou toho, aký má Masaryk význam pre Slovensko. Povedal by som rovno, že je to ich hanba.“
V Bratislave vznikla zbierka na Masaryka a rovnako spontánne sa objavila aj skupina, ktorá proti postaveniu jeho sochy bojovala.
BRATISLAVA. Bronzová socha nie je originálom, ale kópiou diela z roku 1924. T. G. Masaryka v nadživotnej veľkosti vytvoril pražský sochár Ladislav Šaloun, socha bola v Zemskej banke v Bratislave. Aj kópiu Masaryka pred Slovenským národným múzeom robil Čech, Jaroslav Matějíček z Brna.
Konflikty sa v súvislosti so sochou objavili už krátko potom, čo spred múzea odsťahovali sochu leva, presunuli ju k novostavbe Národného divadla k soche Milana Rastislava Štefánika a pred múzeom zostal prázdny pylón.
Nápadom osadiť sochu Masaryka prišiel presne pred rokom na zastupiteľstve bratislavského Starého Mesta. Podporili ho staromestský starosta Andrej Petrek aj bratislavský magistrát. Nesúhlas sedemnásťčlennej skupiny s Masarykom sa ozval potom, čo Staré Mesto spustilo na sochu a pamätník verejnú zbierku. Prezident podľa nich počas života neuznal náš národ a navrhli namiesto neho skladateľa Franza Liszta. Ďalším neúspešným návrhom bolo dať pred múzeum sochu Andreja Kmeťa, zakladateľa múzejníctva.
Samospráva presadila Masaryka aj preto, že podľa nej nejde o nový pamätník, ale len o dotvorenie bývalého, súvisiaceho so založením Československa. Na Masaryka sa vyzbieralo viac než 47-tisíc eur. Pamätník však je drahší.
Celkové náklady na sochu boli 157-tisíc eur. Okrem zbierky financuje pamätník aj Staré Mesto. Drahšie než samotná socha bolo búranie pylónu po levovi, ktoré zhltlo viac než stotisíc eur. Masaryk totiž nemohol stáť na pôvodnom pylóne, bol pre sochu privysoký.
