SME
Sobota, 8. august, 2020 | Meniny má OskarKrížovkyKrížovky

Zakladateľ Cibuláku: Snažím sa žiť ako pred nehodou

Pred vyše dvadsiatimi rokmi spoluzakladal divadelný festival, za ktorým do Pezinka prichádzali ľudia z celej Európy. Záujem o umenie a veci verejné, zmysel pre humor, ako i schopnosť pomenúvať veci pravým menom motivujú LAJA SLIMÁKA (46) k rozmanitým akti

Lajo Slimák si pri kritike fungovania vecí verejných neberie servítku pred ústa.Lajo Slimák si pri kritike fungovania vecí verejných neberie servítku pred ústa. (Zdroj: Peter Grznár)

Pred vyše dvadsiatimi rokmi spoluzakladal Cibulák, za ktorým do Pezinka prichádzali ľudia z celej Európy. Záujem o umenie a veci verejné, zmysel pre humor, ako i schopnosť pomenúvať veci pravým menom motivujú LAJA SLIMÁKA (46) k rozmanitým aktivitám aj po tom, ako po nehode v roku 2001 ochrnul takmer na celé telo.

Festival Cibulák sa nekonal už dva roky, chýba nielen Pezinčanom. Čo bolo vlastne hlavnou príčinou jeho zániku?

- Viacero dôvodov. Okrem iného sme mali pocit, že oň ľudia i mesto strácajú záujem. Námestia počas predstavení neboli ani zďaleka také plné ako kedysi. A nešlo o to, že by sa zvýšili ceny, alebo klesla úroveň dramaturgie.

Neuvažovali ste nad nejakými výraznými dramaturgickými zmenami?

- Čo viac sa dá urobiť, ako priniesť ľuďom divadlo na ulicu či do krčmy? Od začiatku bolo ideou Cibuláku osloviť najmä divákov, ktorí do divadla z rôznych dôvodov nechodia. Keď divák nejde do divadla, musí ísť divadlo za divákom. Snažili sme sa osloviť všetkých bez rozdielu, aj tých, ktorí si idú v sobotu dopoludnia nakúpiť, ponáhľajú sa cez mesto, a zrazu im vbehne do cesty nejaký divadelník, zakýva im, a oni sa čudujú, čo sa to deje. A potom si spomenú - jaj, veď je Cibulák. A potom sa možno pristavia a niečo si pozrú. Aj divadelníci na Cibulák chodievali radi. Vravievali: taký festival už nikde na okolí nie je, čím nemysleli Slovensko, ale prakticky celú strednú Európu.

Zrejme ste sa chceli vyhnúť kompromisom a stavať festival hlavne na známych menách.

- Tento druh kultúry je záležitosť bežných divadiel a kultúrnych centier. A my sme ich nechceli nahrádzať, hoci sme tak dlhé roky v mnohých smeroch robili. V Pezinku totiž nikdy nerobili kultúru tí, ktorí sú za to platení. Zamestnanci kulturáku boli nešťastní, že im za Cibulák nikto neplatí, že si za nadčasy môžu vybrať „iba" náhradné voľno. A vždy ich viac zaujímalo, aké budú festivalové tričká, ako program festivalu (úsmev). V tejto súvislosti sa mi vynára príhoda z jedného ročníka, kedy si umelci ako sprievodnú akciu vymysleli, že budú vytvárať artefakty z cibule. Napokon sa im veľmi nechcelo, tak sa rozhodli, že všetku cibuľu, čo sme nakúpili - asi 300 kíl - vysypú okolo stĺpu pri kulturáku a nad to dajú transparent s nápisom: Cibuľa je zdravá! Veľa umenia v tom síce nebolo, ale už nebol čas na čosi veľké. V priebehu dvoch hodín bolo po cibuli. Nie, že by ju brali po jednej, dvoch okoloidúci alebo bezdomovci - to zamestnanci z kulturáku ju v igelitkách postupne rozobrali. Nevedeli, že to filmujeme - mali sme v kríkoch pripravenú kameru (smiech).

lajo.jpg

Čo sa týka Cibuláku, problémy boli zrejme i s peniazmi.

- Isteže. Dostávali sme z roka na rok menšie dotácie z ministerstva, pri jubilejnom 20. ročníku nám dali len polovicu sumy oproti predošlým rokom. Pritom sme v porovnaní s inými festivalmi nepýtali veľa. Navyše nešlo o žiadnu komerčnú akciu, viac ako polovica predstavení bola zadarmo. Na druhej strane, ten prístup ministerstva som aj chápal. Nikdy sme neboli ľavičiari, dvaja z troch organizátorov sme boli zapojení do revolúcie, o čom každý v meste vie - a taká informácia sa ľahko posunie ďalej. Čo sa týka mesta, to zvolilo postoj mŕtveho chrobáka, hoci pred voľbami sa každá zo strán oháňala v komunálnom programe tým, ako bude podporovať tradičné kultúrne akcie v meste. V skutočnosti im to je jedno.

Takže momentálne ani nemáte ideu, čo s Cibulákom ďalej? A či vôbec čosi?

- Momentálne na to ani nikto nemá čas. Z našej zakladateľskej trojky je jeden riaditeľom veľkej reklamnej agentúry, druhý riaditeľom Pezinskej televízie, iste chápete, že tieto funkcie veľa voľného času neposkytujú. A ja ako vozičkár toho tiež veľa nestíham. A už sme aj vypadli z diania. Kvôli Cibuláku sme totiž vždy celý rok cestovali, aby sme mali prehľad o aktuálnej tvorbe. Poznali sme divadlá v Brne, Ostrave, Prahe, profesionálnu aj neprofesionálnu scénu. Každé leto sme cestovali na festival do mestečka Aurillac vo Francúzsku, ktorý bol akýmsi naším vzorom. Tam bolo okolo 300 divadiel, z toho sa už dalo vybrať. Chodili sme od pódia k pódiu a preberali predstavenia ako zeleninu (smiech): Toto je príliš drahé, toto nemáme kde umiestniť. A čo ďalej s Cibulákom? My sme si pôvodne chceli dať len pauzu, nikto sa neodvážil hovoriť o definitívnom konci. Hoci ja som toho bol už dlhšie zástancom (smiech). Ale niekde vzadu v mysli ten Cibulák stále trochu „špára". Možno, ak by bola sústava hviezd správne naklonená...

A kultúra „zdola" nezažíva v Pezinku z vášho pohľadu útlm? Pýtam sa to aj v súvislosti so stratou záujmu o Cibulák.

- Určite nie, lebo pri tom vínečku - na rozdiel od takej pivnej kultúry - už vždy čosi vznikne. O pive ani nepoznám žiadne básničky, možno zopár piesní, o víne však písali najväčší klasici literatúry. Nič proti pivu, ale som rád, že sa v Pezinku zlikvidovala tá boľševická tradícia piva a poldeci v krčmách ôsmej cenovej skupiny, kde bol smrad, špina, dym a hluk. A čo sa týka akcií, v Pezinku je na čo nadväzovať. Koncerty mladosti, ktoré sa tu konali v 76 a 77, ja si ich pamätám ako dieťa, Lubomír Dorůžka nazval v Encyklopédii populárnej hudby Woodstockom východu. My sme o nich vydali aj knižku a spravili koncert „30 rokov po". Ale to už si skoro nikto nepamätal, hoci pár ľudí si prišlo zaspomínať. V Modre začali robiť retro diskotéky, kde sa hrá z vinylových platní, v Pezinku vznikol nový Festival autorskej slovenskej tvorby... To všetko však robia len nadšenci vo svojom voľnom čase. Dom kultúry akurát tak zavolá raz za pol roka Radošincov, prípadne dohodne cez agentúru nejaký koncert, ako naposledy Neckářa. Čo sa týka akcií, je mi ľúto, že sa mesto viac nepostavilo za festival Hodokvas. Nakoniec aj ľudia na Polesí boli z tých zástupov mladých radi, predali aj kvasnice zo sudov, aj staré rožky (smiech).

Kam teraz dávate energiu, ktorú ste dvadsať rokov vkladali do Cibuláku?

- Veľa energie zobrala havária. Aj s najmenšími úkonmi mi musí pomáhať niekto iný. Čo trvalo päť minút, trvá hodinu. Nemám problém s rozhodovaním, ale zdvihnúť mobil mi dá zabrať. Pravidelným cvičením sa niektoré veci máličko zlepšujú, ale z pohľadu normálne fungujúceho človeka sú to zanedbateľné veci. Mojou hlavnou činnosťou je aktuálne asi združenie 5P, v rámci ktorého sa snažíme o debarierizáciu Pezinka. Práve teraz pracujeme na odstránení barier z budovy polície na Šenkvickej ceste.

Rok pred haváriou, v roku 2000, ste založili reklamnú agentúru ŠOK PRODUCTION, v rámci ktorej momentálne prevádzkujete chránenú dielňu. Ako sa vám darí?

- Nie je to žiadne terno. V tejto brandži asi dvojnásobne platí : Zíde z očí, zíde z mysle. Práve pred chvíľou som sa rozčuľoval, koľko byrokracie vyžaduje získanie príspevku na chránenú dielňu, ktorý každý štvrťrok ponúka Európsky sociálny fond. Pri mojom tempe je to päť dní vybavovania. Kopa papierovačiek je aj okolo asistentov, ktorých pri svojom stave nevyhnutne potrebujem. Musím vždy presne napísať, čo ktorý asistent robil, koľko hodín odrobil, vyplniť a včas odovzdávať mesačný výkaz. Len bežná administratíva okolo vozičkára by jednu lenivú úradníčku pokojne zamestnala (smiech). Okrem toho prerábame dom, každý deň je tu nejaký majster, architekt... Snažím sa žiť ako predtým - len s tým, že som na vozíku a mám ochrnuté ruky, takže všetko mi trvá niekoľkonásobne dlhšie.

Jednou z vašich aktivít v rámci agentúry je manažovanie kapiel. Tomu ste sa venovali už pred haváriou?

- Až po. Na tomto poli sa však veľmi neangažujem. Systematickejšie sa momentálne venujem len kapele Feelme, ktorá hráva filmovú hudbu. Podarilo sa mi však dostať ich na filmový festival do Karlových Varov, bol to veľký zážitok hrať počas príchodu hviezd a ich vystupovaní na červený koberec (úsmev).

Máte čas venovať sa umeniu a kultúre aj po inej stránke?

- Ale áno. Chodím do kina, snažím sa ísť na každé divadelné predstavenie, ktoré sa v Pezinku a blízkom okolí mihne, hoci som často sklamaný. No nemôže byť všetko úžasné a dobré, inak by svet nenapredoval. Všetci by sme si len lebedili.

Zmenila havária nejakým spôsobom váš vzťah ku kultúre a umeniu? Zaujímajú vás iné témy ako predtým?

- Zmenil sa mi najmä rebríček hodnôt, čo je prirodzené. Je vo mne oveľa väčšia pokora, možno citlivosť na isté veci... Avšak čomu som v umení venoval predtým, to by som chcel robiť aj teraz: autorské divadlo. Podobne ako trnavský DISK, s ktorým sa nám v minulosti často pretínali cesty. Najlepšie časy mali PRD-áci (Pezinské rozprávkové divadlo, ktoré Lajo Slimák založil), keď sme kade - tade hrávali spolu s Diskom. A tie večery na ubytovniach - vtedy sa nespalo, vtedy sa vymieňali kultúrne zážitky a pocity (smiech). Spomínam na jednu „hádku" s Blahom Uhlárom o katolíkoch a luteránoch - on je luterán, ja katolík - ktorú som zakončil slovami, že však aj Lutherov tatko bol katolík. Ostatní na nás s Blahom zhrozene pozerali, či to naozaj myslíme vážne (smiech).

Uvažujete, že by ste sa vrátili k divadlu?

- Aj som uvažoval, ale fyzicky je to pre mňa vážny problém. Musím mať totiž špeciálny režim. Zatiaľ som ani nenašiel správnu partiu, hoci, priznám sa, ani som ju príliš nehľadal.

Koľko hodín denne pracujete?

- To závisí od okolností. Aj od počasia. Stane sa, že aj do tretej ráno.

Tak to nevyzerá na pravidelný a šetrný režim, aký si človek pri vašom fyzickom stave predstavuje...

- To sú však skôr výnimky, inak mám pravidelný režim. Každé ráno vstávam o ôsmej, kedy ku mne prichádza denná asistenčná zmena, po sprche a raňajkách cvičím na motomede (špeciálny elektrický bicykel pre ťažko zdravotne postihnutých, slúži na posilňovanie dolných končatín - pozn. aut), prípadne inak, o 11. sadám k počítaču, kde pracujem do nejakej druhej. Potom obed, ešte práca a zväčša o 16. idem do postele, odkiaľ do vozíka sadám nazad o 18., kedy prichádza nočná zmena. Všetko však závisí od počasia, kondície, chcenia, nechcenia... Mám rozrobených tisíc vecí. Snažím sa písať poviedky, dokončujem slovník pezinčiny, do Pezinskej televízie „Okénko Pezinčiny." Keby som nebol na vozíku, venujem sa iným veciam. Robil by som si vínečko, hral divadlo. Na druhej strane neviem, či by som si na slovník pezinčiny našiel čas.

Plánujete ho vydať aj knižne?

- Áno, v podobe výkladového slovníka, ktorý bude obsahovať vyše 400 slovíčok a slovných spojení. Sto z nich plánujem nahrať na DVD, ktoré bude pribalené k slovníku. Aj v Pezinku sa už šíri bratislavčina, né, takže je užitočné si pripomenúť, že kým v Pezinku sa hovorilo lužička, vo Svätom Juri už užička a podobné špecialitky (úsmev). Pôvodne som myslel, že slovník vyjde ešte pred Vianocami, teraz to vyzerá na nejaký marec, apríl.

Čo bola po havárii prvá aktivita, do ktorej ste sa pustili?

- Haváriu som mal v septembri, pričom ešte v auguste som bol s chlapcami vo Francúzsku, kde sme vyberali predstavenia na nový Cibulák. Ten sa konal o rok posledný júnový víkend, mesiac na to, ako som sa vrátil z liečenia v Kováčovej. To mi už len domov chlapci nosili plagáty, aby som ich vylepil na bránu, kázali mi zohnať natieračov chleba a podobne. Na tom Cibuláku som však nakoniec videl len nejaké dve predstavenia. Pamätám si, že bolo zamračené, búrka, ležal som v kŕčoch na posteli a nevedel som sa dať dokopy. Už predtým som bol meteosenzitívny, vtedy som to však mohol vždy rozbehať.

Takže ste boli aktívny už krátko po nehode? Neprešli ste si obdobím nečinnosti a depresie?

To som nemal ani v nemocnici, ja som sa rozhodol už v aute. Teda - rozhodol sa ten hore. Ležal som po náraze na volante, nemohol som ničím ani pohnúť, očakával som už len ten spomínaný tunel. No neprichádzal, tak si hovorím - vďaka za šancu. Hneď mi bolo jasné, že budem na vozíčku, len som netušil, že aj ruky budú „fuč" (úsmev). Už som sa videl ako veselý vozičkár, čo sa vozí po meste. No, bolo to trochu horšie, ale v Kováčovej som videl aj omnoho horšie prípady. Okrem toho - mnohí, čo dopadli fyzicky lepšie, sú na tom teraz celkovo horšie. Neviem, rozhoduje asi to, kto má akú vôľu a chuť byť aspoň niečím trochu užitočný.

slimak.JPG

LAJO SLIMÁK

Od mládeneckých liet sa venoval dramatickej tvorbe všetkého druhu, zaujímal sa o literatúru, poéziu, film, neskôr ho oslovilo divadlo. Bol zakladajúcim členom i dlhoročným riaditeľom Pezinského rozprávkového divadla (P.R.D.) Po rokoch aktívneho hrania prišlo na rad aj organizovanie alternatívnej kultúry (Lennon Days, Cibulák, Etnofesival, festival fotky) a dokonca aj samostatná tvorba (Okénko pezinčiny, piesňové texty, poézia, slovník pezinčiny, Stĺpky - knižné vydanie stĺpčekov, pôvodne písaných pre mesačník Pezinčan).

Ani po autonehode v septembri 2001, ktorá mu spôsobila zranenie krčnej chrbtice a ochrnutie takmer celého tela, sa neprestal angažovať v oblasti kultúry a umenia. Založil tiež občianske združenie 5P, ktoré sa venuje najmä aktivitám sociálneho charakteru.

(r)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  2. Iniciatíva Middlecap Help pomáha v boji proti koronavírusu
  3. Zjazdoví lyžiari a kanoista súťažili v netradičnom trojboji
  4. Spojení navždy
  5. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  6. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  7. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  8. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  9. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  10. Pochod smrti
  1. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 19 014
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 17 823
  3. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 15 464
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 13 199
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 10 927
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 288
  7. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 256
  8. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 116
  9. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 029
  10. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 763
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu