Zrekonštruované už sú existujúce, ako aj postavené nové protipovodňové konštrukcie ako hrádze, protipovodňové múriky a mobilné prvky na oboch brehoch Dunaja, ľavom brehu Moravy a ľavostrannej ochrannej hrádzi odpadového kanála Vodného diela Gabčíkovo.
BRATISLAVA. Hlavné mesto je na Slovensku najlepšie chránené pred povodňami, tvrdí Pavel Frankovský z Vodohospodárskej výstavby. Na kolaudáciu v súčasnosti čaká posledná z ôsmich aktivít protipovodňovej ochrany Bratislavy, ktorá má väčšinu hlavného mesta ochrániť pred tisícročnou vodou.
Ako ozrejmil Frankovský, s prípravou projektu sa začalo v roku 2004 a asi o štyri roky neskôr sa začala jeho realizácia.
"Práce prebiehajú prakticky až doteraz, postupne sa aktivity kolaudovali." Pred skolaudovaním je už iba časť protipovodňovej ochrany v Devíne.
Vyššie hrádze
Bežne sa totiž protipovodňové opatrenia projektujú na storočnú vodu, v Bratislave je to na tisícročnú vodu, čo v reáli znamená navyše jeden a pol metra.
Okrajové časti mesta ako Devín i dediny pod slovenskou metropolou sú rovnako ako Karlova Ves projektom chránené pred storočnými vodami. Ochranné línie na Morave sú zamerané na ochranu pred spätným vzdutím Dunaja.
Projekt protipovodňovej ochrany sa zameral na riešenie medzier a nedostatočne chránené úseky Dunajského protipovodňového systému.
Vysoké prietoky rieky počas povodní by totiž mohli spôsobiť zaplavenie takmer 400 kilometrov štvorcových zastavaného mestského územia a 2000 kilometrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy, čo by priamo postihlo takmer pol milióna obyvateľov a ohrozilo kvalitu vodných zdrojov Žitného ostrova.
Celkové náklady na dobudovanie protipovodňového systému sa vyšplhali na 31 miliónov eur, pričom 85 percent pochádzalo z eurofondov.
Opravili staré, postavili nové
V rámci prác sa zrealizovala rekonštrukcia existujúcich, ako aj výstavba nových protipovodňových konštrukcií ako hrádzí, protipovodňových múrikov a mobilných prvkov na oboch brehoch Dunaja, ľavom brehu Moravy a ľavostrannej ochrannej hrádzi odpadového kanála Vodného diela Gabčíkovo.
Ako poznamenal Frankovský, pri budovaní múrikov sa snažili projektanti zachovať ich pôvodný vzhľad. Protipovodňová ochrana počíta v prípade veľkej vody aj s vybudovaním tzv. mobilného hradenia.
Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku priblížil, že to možno operatívne použiť napríklad pred Euroveou, na oboch brehoch medzi Starým a Novým mostom, v Karlovej Vsi či Devíne.
Najstaršia zachovaná povodňová značka v Bratislave a vôbec na celom Slovensku sa nachádza na Vydrickej bráne v Bratislave, kde zachytáva kulminačnú hladinu vody počas povodne v roku 1516. Tá sa považuje aj za najväčšiu záplavu, ktorá hlavné mesto postihla.
