V blízkosti dnešného hotela Devín boli kedysi zakotvené dva drevené obdĺžniky na železných plavákoch – pobrežné riečne kúpele, hovorovo nazývané pľuvátka. FOTO – P. SALNER A KOLEKTÍV: TAKÁ BOLA BRATISLAVA
Každoročne po Veľkej noci dunajskí lodníci a rybári slávnostne otvárali pre verejnosť Dunaj. Na deň svätého Juraja sa otvorili brány pontónových riečnych kúpalísk a oslavovalo sa definitívne víťazstvo jari nad zimou. Odvážlivci skákali z lodí do Dunaja, striehli na lode, aby sa v ich blízkosti pokolísali na vlnách, alebo sa zabávali na akvaplánoch. Akvaplán bola drevená doska s držadlom, zakotvená dlhým lanom na brehu. Mládenci stojaci na doske sa ňou zapierali proti sile prúdu a váhou tela ju vysúvali k stredu toku a nazad.
Prírodné kúpalisko Lido tvoril rovnaký rad drevených kabín, aké boli pri strednom jazere na Železnej studničke. Lido malo však aj bazén umne prepojený s Dunajom. Bolo tu mnoho príjemných zákutí, ale veľa komárov. Na oboch vtedajších oficiálnych prešporských kúpaliskách sa vyberalo mastné vstupné už od prvého mája a obe mali tú nevýhodu, že boli od stredu mesta dosť vzdialené.
V poslednom desaťročí devätnásteho storočia prešporská rodina Hörnesovcov slávnostne otvorila pobrežné riečne kúpele, hovorovo nazývané pľuvátka, ktoré boli rozdelené na mužskú a ženskú časť. V blízkosti dnešného hotela Devín boli zakotvené dva drevené obdĺžniky na železných plavákoch. Uprostred nich bol bazén s pretekajúcou riečnou vodou. Lístky sa kupovali na dve hodiny a plavčíci vždy presne vedeli, kedy ktorých návštevníkov vyduriť. Záujem bol obrovský, najmä keď sa rozšírilo, že sa tu dámy opaľujú nahé. Mládenci, ktorí si túto skutočnosť veľmi podrobne overili, však tvrdili, že sa tu vypekajú na slnku najmä staré tučné baby. Drevené kúpele slúžili ľuďom aj po roku 1945, neskôr však vznikli problémy s ich zazimovaním až sa napokon stratili nenávratne zo života mesta.
Verejnosť chodila aj na Pečnianske jazero (na petržalskej strane), ktoré vzniklo po vyschnutí časti jedného z dunajských ramien. Odbočovalo sa naň z Viedenskej cesty. Dostatok možností ponúkal aj ľavý breh. Ľudové riečne kúpalisko miestnymi nenazývané inak ako poplpam sa rozprestieralo od PKO smerom naspäť do mesta. Bagrovaním štrku sa tu vytvorili dve či tri jazerá.
Na teplé počasie boli pripravené aj kúpele Grössling. Mali sťahovaciu strechu, takže ponúkali v lete kúpanie pod holým nebom i s malou terasou na opaľovanie.
(Zdroj: historická literatúra)
