Hľadá sa meno pre malú gibonku

FOTO SME - PAVOL MAJER

Malá opička, ktorú by mali počas zajtrajšieho veľkého zábavného Dňa detí v zoo pokrstiť, vážila pri narodení ani nie pol kila. Teraz, keď má už skoro dva mesiace, je o kilo ťažšia, pomaly začína loziť, kŕmia ju mliekom a instantnou kašou. O ňu a jej ročného brata Olivera sa ako o vlastné deti stará chovateľka Natália Schwarzová (na snímke).

„Nelozím s nimi po stromoch, ale inak im nahrádzam mamu, ktorá o ne nejaví záujem. Niekedy sa to stane aj u zvierat,“ hovorí pani Schwarzová počas prebaľovania malej gibonky s Oliverom sediacim jej na krku. Rodičia Miša a Seržo patria bojnickej zoo, kam sa po oprave pavilóna budúci mesiac vrátia. Ich mláďatá ostávajú v Bratislave. A aké meno by opičke dala jej opatrovateľka? „Natália, volám ju tak.“

Pôvodným biotopom gibona čierneho sú dažďové lesy Vietnamu. Dožíva sa až 25 rokov a čierne sú len samce. Našej klíme sa už dokonale prispôsobili, do otvoreného výbehu vo svojej ubikácii vychádzajú aj v zime.

„Pri kontakte s nimi sa musí zachovávať určitá vzdialenosť. Opice si tiež vyberajú ľudí a keď sa im niečo nepáči, môžu pohrýzť alebo poškriabať. Gibony sa hryzú, aj keď sa hrajú, majú však dosť hustú srsť, neublížia si. Človek to však pocíti,“ usmieva sa pani Schwarzová a zjavne vie, o čom hovorí. Návštevníci zoo si tieto veci, bohužiaľ, niekedy neuvedomujú. Kontaktom so zvieratami môžu preniesť choroby. Ignorovaním zákazu kŕmenia narúšajú nielen špeciálny jedálniček, ale aj hierarchiu stravovania, medzi mnohými druhmi je v rozdeľovaní stravy určité poradie. Návštevníci by tieto zákonitosti mali kvôli vzájomnej ochrane rešpektovať.

Vo svete sa presadzuje trend bezbariérových zoo, žiadne mreže, sklo, len prírodné zábrany. Na to však treba návštevníka schopného tolerancie k životnému priestoru niekoho iného. (km)