Keď dokument neexistuje, akákoľvek debata o transparentnosti odpadá.
Keď ľudia začali študovať zoznam šťastlivcov, ktorí dostali obecný byt v Starom Meste, v susednej mestskej časti možno potľapkal jeden úradník druhého: Vidíš to, kamarát, no neurobili sme my dobre?
A druhý mu možno odpovedal: Veru, kamarát. My sme tie zoznamy skartovali.
Samozrejme, tento rozhovor vôbec neprebehol, ale keby aj. Nik predsa neurobil nič zlé.
Niekde spisy o pridelených bytoch radšej hneď zverejnili, aj keď tým možno porušili ochranu osobných údajov. Inde zoznamy už druhý týždeň neochvejne chystajú na zverejnenie. To je slabé.
V Novom Meste zvíťazila geniálna priamočiarosť. Najjednoduchšie riešenia sú tie najistejšie.
Keď dokument neexistuje, už nezáleží na tom, či mal pri deľbe cenovo výhodných bytov posledné slovo dlhoročný starosta, alebo nie. Akákoľvek debata o transparentnosti odpadá. Existuje totiž zákon, ktorý umožňuje aj citlivé informácie o nakladaní s obecným majetkom po istom čase zničiť.
Pre ľudí, ktorí sa boja prísť o prácu, lebo by nemohli splácať hypotéku, alebo pre tých, ktorí nemajú ani tú hypotéku, takýto zákon nie je dobrou správou. A nielen pre nich.
A to je tých zákonov, ktoré nemá kto zmeniť, ešte viac.