KRISTIÁN STRAKA bol donedávna len dôchodca, ktorý upozorňoval na problém reštituovaných domov v Starom Meste. Hovorí, že poslanci mu mesiace nechceli dať slovo. K slovu sa dostal pred dvoma týždňami a kauza, ktorú odštartovali jeho zistenia, mení politickú scénu.
Aký bol Váš úmysel, keď ste žiadali Staré Mesto o zoznam pridelených bytov?
„Informácie som nedostal naraz, ako predseda občianskeho združenia Právo na bývanie som sa zaujímal, ako funguje bytová politika v Starom Meste. Nie len ja, ale aj iní naši členovia zbierali informácie, v zmysle infozákona o ne žiadali. Ja som ten zoznam pridelených bytov chcel za štyri roky, za starostovania pána Petreka. Nemal som úmysel vyťahovať nejaké staré veci. Išlo mi o princíp, že bytová politika na Starom Meste sa nikdy neriešila. Ja ako občan som mohol medzi poslancami vystúpiť v rámci nejakej diskusie, ale nikdy o tomto bode nehovorili."
Takže Staré Mesto o tom nikdy nerokovalo?
„Nerokovali a nechceli rokovať. Keď som dostal tento zoznam, zarazilo ma to - keďže máme stovky žiadostí ľudí, ktorí bývajú v privatizovaných a reštituovaných domoch, ktorí si podávali žiadosti a Staré Mesto im odpovedalo všetkým, že nemajú žiadne voľné byty a nájomné byty stavať nebudú. Tak chcel som vedieť, či naozaj nemajú. Bolo to 412 strán. Zistil som, že pán Petrek za posledné tri roky pridelil podľa toho zoznamu 68 bytov. A bohužiaľ som presvedčený, že ich všetky pridelil ľuďom, ktorí ich nepotrebovali. A tí, ktorí ich naozaj potrebovali, čo ich vyhodili z bytov a bývajú v záhradných chatkách, bez vody, elektriny, ani jeden z nich byt nedostal, hoci si podal žiadosť. Je to nespravodlivé a ukázalo sa, že niektorí podľa mien v zozname takto prišli k dvom, trom bytom, predávali a obchodovali s tými bytmi. Napríklad starosta poslankyni Ležovičovej, keď podala interpeláciu, komu pridelili byt na Zelenej 1 a 3, povedal, že to bolo rozhodnutie bytovej komisie. A pani Ležovičová, ktorá zhodou okolností v tom dome býva, sa nemohla dopátrať meno toho nového nájomníka. Bolo mi to zvláštne. Tak som vystúpil s tým, že žiadna bytová komisia neexistuje. Starosta vysvetlil, že to je poradný orgán, kde sedeli traja ľudia."
Ako dlho ste žiadali celý spis?
„Toto už bola taká posledná fáza. Požiadal som 26. mája, takže to s voľbami nič nemalo. Ale už aj predtým som žiadal, ale toto bola žiadosť o kompletnejší zoznam, aj s menami a rozlohami bytov. Už ku koncu starostovia pána Čiernika (bývalý starosta Starého Mesta za KDH, pozn. red.). Náš úmysel nebolo niekomu uškodiť. Že sa to takto medializuje, to nik netušil. Chceli sme, aby sa písalo o probléme a aby sa riešil. Ale že sa tento škandál takto prevalí a toľko známych ľudí tam bude, to som netušil."
Takže chcete povedať, že je to náhoda?
„Tie ďalšie mená, to je náhoda, áno. Čo sa týka zoznamu za toto posledné volebné obdobie starostu Petreka, to sme si museli všetko overovať, lebo na začiatku nám tie mená nič nehovorili. Ja ako občan sa môžem pozrieť na kataster, ale tam nie sú všetky údaje. A keď sme zistili, že ten konečný - druhý, tretí vlastník je nejaká firma a čo sú tí jej spoločníci za mená, to už bolo prinajmenšom podozrivé. Ale nie sme schopní toto všetko preskúmať. Vyplávali na povrch nejaké mená, ale do hĺbky to môže skúmať len prokuratúra. Napríklad som zistil, že kontrola NKÚ z roku 2006 zistila, že na Starom Meste boli antedatované zmluvy a porušené vnútorné predpisy, a vraj samospráva prijala 20 opatrení v tejto súvislosti. A dodnes neviem, aké opatrenia to boli."
To znamená, že celá vec ťahá roky?
„Neodpovedali mi na všetko. Začali sme keď dom, v ktorom bývam, na Panskej 29 - z jednej štvrtiny reštituovaný veľmi podivuhodne, tri štvrtiny malo mesto - tak tie tri štvrtiny ešte za starostu Čiernika mesto predalo tej spoluvlastníčke. Tá to obratom ruky predala firme, ktorá tu dnes sídli. Vtedy sme založili občianske združenie a vtedy som začal dávať všelijaké otázky Starému Mestu. Začali sme opatrne, oni by hneď vedeli, koľko udrelo. Miešali sme rôzne domy, potom sme do toho dali reštitúcie, podielové domy. Napríklad na Starom Meste tvrdia, že to nemajú, ale ja mám od nich podpísané koľko vydali domov v reštitúcii. Až v máji som začal žiadať konkrétne osoby."
Tušili ste vtedy, že v tom sú také nezrovnalosti?
„Áno. Tušil som to preto, lebo niektorí naši členovia bývajú v domoch, kde im samospráva tvrdí, že nie sú voľné byty a oni vidia, že sú tam tri, štyri voľné byty a nikto im nechce dať nijakú informáciu. A keď dostali odpoveď, že nič tam voľné nie je, v momente sa tam niekto nasťahoval. A keď poukázali, že ten človek už niekde býva, začali sa aj báť, lebo sa im začal niekto vyhrážať. Tí vlastníci tlačia na nájomníkov, zastrašujú ich a akonáhle vyvinú nejakú aktivitu, sú na tom horšie, ako boli. No a niekoľkokrát som žiadal starostu o to, aby poslanci rokovali o tomto probléme. Oni to ale proste nechceli počuť. Starosta mi potom dal takú podmienku, že buď vyzbieram podpisy polovice obyvateľov Starého Mesta, alebo náš bod zaradí do rokovania, keď ho o to požiada minimálne tretina poslancov. A na poslednom rokovaní poslancov pred prázdninami, keď sa predávala tá firma R.B.I., tam bola taká atmosféra, že sa mi vtedy podpísalo 16 poslancov. Potom sa na mňa obrátili poslanci SDKÚ s tým, že s nami súcitia a aby nás s tým Smerom stále nespájali, prišlo mi to vhod."
So Smerom ste sa nespojili dobrovoľne? Nik vás predsa nenútil organizovať spoločnú tlačovku s nimi.
„Ako občianske združenie žijeme z pár eur ročne. Pôvodne sme tú tlačovku (v roku 2009, pozn. red.) chceli robiť v dome novinárov, oni nám aj mali zabezpečiť, že sa o nej médiá dozvedia. Po tom, ako vznikla aféra, že nám Staré Mesto začalo núkať náhradné byty na Moravskej, čo nebola pravda, chceli sme situáciu rýchlo vysvetliť. Pán Borguľa ( poslanec za Smer, pozn. red.) na zastupiteľstve navrhol revitalizáciu trhoviska a ponúkol nám, či to nespojiť - dve tlačovky na rôzne témy na jednom mieste. Keď tam tí novinári budú, dá sa to využiť, uvítal som to. Tá tlačovka ale so Smerom nemala nič spoločné."
Pozrite si archívne video spred roka o afére ponúkania bytov na Moravskej.
Borguľa si ako jediný poslanec váš problém zobral do svojej agendy. Spolupracovali ste?
„On sa toho chopil sám od seba. Žiadal som všetkých poslancov, ešte za Čiernika. Marta Černá (nez., pozn. red) mi vtedy povedala, že to je môj problém, že mi drží palce. Že ma nepodporí ani v tom, aby som mohol vystúpiť."
A vám to vyhovuje, že sa tento problém spája so Smerom? Ste ochotní spojiť sa s kýmkoľvek, kto vám pomôže?
„Mňa nezaujíma pravica či ľavica. Máme svoj problém, ktorý mi zaberá aj dosť času. A že sa na tom niekto priživuje a hlavne teraz pred voľbami, s tým počítam. Nakoniec, boli by hlúpi, keby to nerobili. Ale čo sa týka politiky, je mi to jedno. Predtým, keď vládol Smer, mali sme obrovské problémy s ministerstvom výstavby, čiže aj za minulej vlády sme protestovali, boli sme dvakrát pred úradom vlády. Teraz sa zmenila vláda, no oni zatiaľ nič neponúkli. Pani Rosová (kandidátka na starostku Starého Mesta, SDKÚ, pozn. red.) sa napríklad teraz veľmi angažuje, bavili sme sa o našom probléme. Ale musia pochopiť, čo chceme, dáme im čas, ale my chceme vedieť odpoveď. Pani premiérka mi napríklad na môj list ešte neodpísala. Keď bude treba, pôjdeme aj teraz protestovať, ale radšej budeme viesť dialóg."
Je táto celá kauza niekoho kampaň? SDKÚ vyhovuje, že terajší starosta má pred komunálnymi voľbami škandál, vyhovuje to aj Smeru, že pravica si tým poškodila povesť. Je za tým politika?
„Absolútne nie. Opýtajte sa hociktorého člena združenia. Vždy sme pozývali na naše schôdze všetkých poslancov. Občas niekto prišiel, Borguľa bol na posledných troch, Rosová bola na dvoch, aj sa stretli. Milan Ftáčnik vysvetľoval, ako sa prideľujú byty v Petržalke."
Ani tip ste nedostali od nejakého politika?
„Nie. Práveže vôbec nie. Keď som zistil, že na rokovaniach poslancov sa hlasuje politicky - napríklad na chodbe mi niekto povie, ako fajn, že som prišiel, ale potom hlasuje proti tomu, aby som vystúpil, tak som si uvedomil, že robím chybu. Tá samospráva je o politike."
Ale je podozrivé, že sa to vytiahlo práve pred voľbami.
„Myslím, že by si pred voľbami nedovolili také niečo mi povedať."
Rosovej a Borguľovi to v každom prípade nahráva.
„Je to tak 50 na 50. Tých rozhovorov s oboma bolo viac. Keď sa mám na to pozrieť z pohľadu, že je pred voľbami - máme veľa voličov, ktorí bývajú v reštituovaných alebo privatizovaných domoch. To číslo je naozaj vysoké. Keď boli voľby do VÚC, nik túto tému nepotreboval. A vtedy si pán Borguľa našich ľudí získal, on bol prvý, ktorý nám chcel podať pomocnú ruku. Tak sme šli voliť. A dostal sa do VÚC. Určite vám aj on potvrdí, že aj vďaka našim hlasom. Moja otázka je skôr taká - prečo to ani jeden z kandidátov nevyužil?"
Teraz sa na Vás obracajú?
„Áno, všetci (smiech). Včera som dostal mail od nejakého pána Šebestu, neviem kto to je (nezávislý kandidát na starostu Starého Mesta, pozn. red.). Ja som za to, aby obaja kandidáti predniesli svoje riešenie a my sa rozhodneme. Neviem, koho dnes budeme voliť, ale určite voliť pôjdeme. Politici o nás rozhodujú."
V každom prípade je jasné, že kauza poškodila súčasnému starostovi Petrekovi (nez.).
„Áno. Ale on mal takú istú šancu. Poznám ho dlho, ako človeka. Na pozícii starostu musí vedieť, kedy povedať nie a on toto bohužiaľ nedokáže. On nám proste všetko sľúbi, ale keď príde na lámanie chleba, verte mi, že je alibista. Od našich voličov hlas nedostane. Nie, že by som to nejako vyprovokoval, ale naši ľudia sú zhrození."
Petrek však zverejnil zoznamy pridelených bytov od roku 1991. To odštartovalo obrovský škandál. Očakávali ste až takýto dosah?
„Určite nie. Keby to bol úmysel, nevyžiadam si zoznam len za posledné roky. To nik netušil. Ale je to veľmi dobré, že sa o tom hovorí. Znovu sa bude hovoriť o našom probléme. Ešte stále platí uznesenie vlády, že do konca roka má ísť na rokovanie návrh nejakých zákonov. Oni to môžu kedykoľvek zrušiť, aj pred Vianocami, a zase nebudeme vedieť, na čom sme..."
Kto je v zozname? Pozrite sa sem.
Chcete kauzu využiť v prospech Vašej veci?
„Áno. Jednou z odpovedí bolo to, že Staré Mesto síce nemá byty, ale magistrát má. Požiadam magistrát. Napríklad hneď tam, kde bývam, sú dva prázdne domy. Roky. Takže byty sú. A keď niekto naozaj má taký problém ako pani, ktorá nemá vodu, elektrinu... Ona sa aj v zime chodí umývať na Kuchajdu. Prišla do rozhlasu na interview, sedeli sme dole, a ona hovorí redaktorke - prepáčte, ak smrdím, nemala som sa kde umyť... A je to invalidná dôchodkyňa. Niekto ma obviňoval, že keď sme boli pred úradom vlády, zahral som tam divadlo, tí ľudia tam plakali. Ale ja ich predsa nemôžem nahovárať - plač!, dirigovať tých starých ľudí."
Chopí sa toho prokuratúra?
„Dúfam. Budú sa musieť začať stavať nájomné byty. A náš problém sa bude musieť riešiť samostatne. Za našich čias ste mohli byť šťastný, že vám nejaký byt pridelili, bolo jedno aký. Nemohli ste si vyberať. Dnes je to inak. Zostalo nás jedno percento takých, čo sme nemali možnosť si byty odkúpiť do osobného vlastníctva. Prečo my sme túto šancu nemali? Mne pridelili byt v roku 1970, to už som mal dve deti. Bol zdevastovaný, z veľkej miery sme ho zrenovovali za naše peniaze, je to byt prvej kategórie. Môj sused svoj byt zdevastoval a dostal krásny byt v Petržalke aj s kúrením a so všetkým. On si to odkúpil za pár korún, má majetok a ja mám len problém. A ešte som aj prišiel o peniaze. Práva vlastníkov nesmú byť vyššie ako práva nájomníkov."
Dá sa vôbec táto kauza potrestať? Všetci tvrdia, že zákon neporušili.
„Prokuratúra sa tým bude musieť zaoberať, časom sa to ale ututle. V ľuďoch to však zostane a tí to budú odsudzovať stále. Kedykoľvek v budúcnosti príde nejaká téma bytov a krivdy, vždy sa na to bude poukazovať a spomínať. Nám nejde o tresty. Chceme len, aby sa jedna krivda nenahrádzala inou krivdou. A starosta sa nemôže vyhovárať na úradníka, ktorého on prijal. Musí si byť istý jeho morálnymi vlastnosťami."
Na internete sa veľa diskutuje o tom, že ste spolupracovali ŠtB. Je to pravda?
„Som dôchodca, elektrotechnik. Opravoval som elektrotechniku a stále chodím pomáhať môjmu synovi, ktorý ma opravovňu. Teraz sa venujem občianskemu združeniu, zaberá mi to veľa času, za posledné štyri týždne som spal asi štyri hodiny denne. Keď však začali v 70. rokoch farebné televízory, farbu ste chytali na Bratislave, na Budapešti, ale Viedeň ste mali bez zvuku a bez farby. Veľmi dobre som vychádzal s juhoslovanským generálnym konzulom, vďaka jednému kamarátovi, spriatelili sme sa, lebo som im prerábal tieto televízory. Odporučili si ma ďalej, na tú úpravu televízora, no a keď som takto k niekomu prišiel, tak som sa ho predsa nepýtal, kde je zamestnaný, či je eštébak alebo nie. Po čase sa ukázalo, že som opravoval televízory až po toho najvyššieho. Ja za to nemôžem, že ma tam niekto napísal, že som tam dokonca vedený ako agent. Nesedia tam totiž údaje - dátum narodenia, meno otca a matky, zamestnanie manželky a nie je tam žiaden môj podpis. Záver bol, že ma vyradili. Celé som sa to dozvedel náhodou. A to nikomu neprajem. Neviete prečo je tam vaše meno. Kde - kto ma spája s politickými stranami, ale keby som chcel robiť politickú kariéru..."
Veď kandidujete.
„Ako nezávislý. Mne ide len o to, aby som mohol vystupovať na zasadnutiach s čímkoľvek a aby som mohol predkladať návrhy, pripomienkovať. Nie sa doprosovať, či mi dajú slovo alebo nie. Ja som sa ale sám nehlásil, naši ľudia ma presvedčili."
Koľko má vaše združenie členov?
„Podľa štatistiky ministerstva výstavby je asi tisíc Slovákov s týmto problémom. Nám sa prihlásilo len na jeden dotazník asi 1600 ľudí. V Starom Meste sa to týka vyše dvetisíc ľudí. Poznám mnohých, ktorí si žiadosť ani nepodávali, lebo oni sa súdia o byt a veria, že spor vyhrajú. Ďalší sa nám hlásia, že čo majú robiť. Ale ja neviem, čo majú robiť. Veď teraz ani ministerstvo výstavby neexistuje."
Koľkí z týchto vašich členov žiadali Staré Mesto o pridelenie bytu?
„To sú stovky. Zväčša sú to dôchodcovia."
A koľkí dostali?
„Ani jeden. To viem bezpečne."
