Tretie poschodie Slovenskej národnej galérie zaplnili nahotinky aj s komentármi. Výlučne mužský pohľad maliarov na ženské telo kompenzuje program, zostavený z čítaní, prezentácií a prednášok ženských autoriek.
BRATISLAVA. Na výstavu Holé baby v Slovenskej národnej galérii stojí za to ísť. Nie preto, že trochu vyrovnáva pomer aktov v depozitoch a vo výstavných priestoroch galérií, alebo preto, že ich maľovali Fila, Filko či Fulla. Má ešte čosi navyše.
Okrem nesporne estetického rozmeru, veď čo si budeme hovoriť, „nahá žena patrí aj do postele, aj na stenu", ako rád vyhlasuje so žoviálnym úsmevom istý zberateľ, má novootvorená výstava v Slovenskej národnej galérii i ďalší rozmer, ktorý ten prvý - mužský umelecký vyrovnáva. Ženský nadhľad, vhľad a rozhľad.
Kurátorka výstavy Petra Hanáková hovorí o troch rovinách výstavy: „Prvá rovina sú samotné holé baby, druhá, že sú to diela kanonických umelcov, 'majsterštyky', a treťou sú dialógy."
Debaty za chrbtom
Návštevníkom výstavy, ktorí v tichu prechádzajú sálami a očami vnímajú krásu ženských tiel, ako ich videlo takmer dvadsať majstrov štetca, totiž stoja, obrazne povedané „za chrbtom" tri baby, ktoré to, čo vidia, nahlas komentujú.
Debatujú najmä babka (65) s vnučkou (15). Ich komentáre návštevníka prenasledujú na každom kroku a vlezú mu do každej myšlienky. Postarali sa o to feministické autorky, spolukurátorky výstavy Jana Cviková a Jana Juráňová.
Nahé versus oblečené
„Nahých žien je vo verejnom priestore stále o poznanie viac ako oblečených," konštatuje v katalógu výstavy necenzurovaných aktov moderných majstrov jej kurátorka Petra Hanáková.
Tie nahotinky, ktoré visia na stenách galérie, pomer nahé verzus oblečené, paradoxne, v prospech tých odhalených neposilňujú. Aj keď na sebe často nemajú ani nitku.
