Názory samospráv, ako transparentne prideľovať nájomné byty, sa líšia. Mesto, ktoré podľa mestských častí nedovoľuje robiť dražby a žrebovania, sa nevyjadruje.
BRATISLAVA. Ako prideľovať byty transparentne a pritom dodržať to, čo právny stav umožňuje? Samosprávy v Bratislave majú po tom, ako sa v Starom Meste prevalil škandál s bytmi, problémy obrániť svoje spôsoby prideľovania bytov.
Kauzu v centre odhalil aktívny občan Kristián Straka, podľa ktorého zistení časť bytov, ktoré mestská časť žiadateľom pridelila, skončila v rukách ľudí blízkych poslancom či zamestnancom úradu. Teda tým, ktorí o bytoch rozhodovali. A nehnuteľnosti sa potom mohli predávať ďalej, takže tí, čo ich nadobudli za symbolické sumy, ich mohli ďalej predávať sa trhové ceny.
Starosta Starého Mesta Andrej Petrek (bez PP, kandiduje opäť ako nezávislý) sa odvoláva na to, že existuje nariadenie mesta, ktoré mu neumožňovalo prideľovať byty inak, transparentnejšie ako cez komisiu vybraných ľudí.
Pozrite si zoznam, aké byty sa prideľovali.
A pozrite si kompletný zoznam, kto byty dostal od roku 1991.
Mesto: Nekomentujeme
Mesto na otázky redakcie ohľadom sporného nariadenia neodpovedalo. „Nekomentujeme vyjadrenia pána Petreka, ktoré odzneli v médiách," povedala včera hovorkyňa mesta Mária Račková.
Nariadenie prijali poslanci mesta v roku 2006. Bolo to 30. marca, odsúhlasilo ho teda ešte minulé zastupiteľstvo a nie to, ktoré tu funguje dnes.
Jedna z mála samospráv, ktoré v Bratislave žrebovanie o obecné byty skúšali, je Dúbravka. Časť poslancov - nezávislí a za SDKÚ - ho ale spochybnila. Podľa nich jeden byt sa pridelil poslancovi, ten sa neskôr mandátu vzdal.
Podľa poslancov navyše jedno zo žrebovaní prebehlo tak, že starosta Ján Sandtner vytiahol z osudia záujemcov, ktorí v ňom neboli. Dúbravka nakoniec pravidlá prideľovania bytov zmenila.
Inde to funguje
Svoj spôsob prideľovania si našla Petržalka. Za svoj systém dokonca dostala ocenenie od INEKO, neziskovky, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy, informoval hovorca Petržalky Ľubomír Andrassy.
„O žrebovanie sme nemali záujem, podľa nás je žreb najnespravodlivejší spôsob prideľovania bytov v rámci sociálnej agendy," povedal Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky. Ako dodal, podľa nich sa tak mestská časť zbaví zodpovednosti za riešenie situácie viacdetných rodín alebo seniorov.
„Ozvala sa nám pani, ktorá je chorá, má dve deti a muž ju opustil, teraz ju vyhadzuje z bytu. Čo jej povieme? Že nech si počká, kým na ňu vyjde žreb?" pýta sa hovorca.
Podľa neho kauza v Starom Meste odhalila, že keď sa o bytoch rozhoduje v úzkej skupine ľudí a bez verejnej kontroly, môže sa s nimi kšeftovať. „Vždy tu bude priestor na rodinkárstvo a kamarátstva. Náš systém je preto verejný a rozhoduje sa verejne."
Byty sa tu už neprideľujú na neurčito. „Neznižuje to bytový fond, okrem toho je to určitý zdvihnutý prst nad tými, ktorí ho dostali," myslí si hovorca. Vytvára sa poradovník podľa toho, ako sa záujemcovia hlásia, k tomu posúdia ich sociálnu situáciu poslanci.
„Každý štvrťrok sa k poslancom dostane otvorený poradovník, takže presne vedia, komu sa pridelí aký byt, aj s menami žiadateľov. Na internet ale dávame len iniciály, pre zákon o ochrane osobných údajov," povedal Andrassy.
Žrebujú
Martin Barčík, hovorca primátora Žiliny hovorí, že u nich žrebovanie funguje už dlho. „Kto nájomný byt chce, musí spĺňať určité podmienky, napríklad musí mať určitý príjem, aby nájomné vedel splácať, no nesmie zase prekročiť určitý strop, lebo to už je cesta k hypotéke," vysvetľuje.
Žiadosti potom triedia a žrebovanie sa koná pred notárom. Byt dostane vyžrebovaný záujemca na tri roky, pričom odkúpiť si ho môže najskôr po 30 rokoch. „Zaznamenali sme aj sťažnosti, samozrejme, nám sa ale tento spôsob zdá najlepší," povedal Barčík.
Žrebovanie o byty funguje napríklad aj v Martine a to isté robí aj Ružomberok.
