Mnoho Bratislavčanov trpí v tomto období rôznymi peľovými alergiami. Ich zdrojom sú najmä nekosené trávnaté porasty, ktorých je stále veľa. Akú ochranu ponúka mesto? „V našej správe sú ihriská a parky,“ hovorí riaditeľ VEPOS-u Starého Mesta Jozef Cepek, .
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
FOTO SME – PAVOL MAJER
Mnoho Bratislavčanov trpí v tomto období rôznymi peľovými alergiami. Ich zdrojom sú najmä nekosené trávnaté porasty, ktorých je stále veľa. Akú ochranu ponúka mesto? „V našej správe sú ihriská a parky,“ hovorí riaditeľ VEPOS-u Starého Mesta Jozef Cepek, „aj bez ohľadu na alergické vplyvy ich čata našich pracovníkov kosí podľa počasia dvanásť- až šesťnásťkrát za leto.“
A ako je to s trávnatými plochami, ktoré nespadajú pod správu mestských častí? Podľa Jozefa Cepka by každý meter štvorcový v Bratislave mal mať svojho správcu, majiteľa. Ak sa však ten o svoju plochu nestará, nie je jasné, kto by ho mohol donútiť trávu pokosiť.
Ako za mestskú časť Ružinov povedala vedúca oddelenia pre výstavbu a životné prostredie Ružena Ciglianová, prvú etapu kosenia ukončili 8. mája, v súčasnosti prebieha do 6. júna druhé kosenie a v lete by ich malo byť ešte šesť. V rámci údržby jednotlivých lokalít tu okrem zmluvného ružinovského podniku verejnoprospešných služieb pomáhajú aj rôzni subdodávatelia. Druhýkrát sa túto jar kosí aj v Petržalke a Dúbravke. Kosenie Dúbravky trvá zhruba mesiac, po skončení treba pomaly začínať s novým. V Karlovej Vsi sa akcia oneskorila aj preto, že občania protestovali proti koseniu cez víkend. Treba si asi vybrať medzi pokojným oddychom a alergickými nepríjemnosťami. V Novom Meste sa už pomaly začína s tretím kosením, prebieha každý mesiac od apríla do októbra, na nedostupných miestach aj ručne. Momentálne sa posledné úpravy dokončujú na Kuchajde, ktorá sa cez víkend otvára.
Zeleň spadá pod rozličné správy, od magistrátu cez mestské časti po súkromných majiteľov a stáva sa tak v mnohých prípadoch nepostihnuteľnou. Ľudia, ktorí by chceli na niektoré neudržiavané plochy upozorniť, rozdelenie nepoznajú a úrad, na ktorý sa so sťažnosťou obrátia, často nemôže nič urobiť. Podľa Ruženy Ciglianovej už totiž neexistuje všeobecne záväzné nariadenie, ktoré kontrolovalo všetku zeleň v Bratislave, ako napríklad za socializmu. Pri zanedbaných plochách ide často o ťažko riešiteľné prípady, problémom býva aj zistiť, komu parcela patrí. Pele doletia do veľkých vzdialeností, takže stačí niekoľko neporiadnikov a trpia alergici v celej Bratislave. (km)
