BRATISLAVA. Keď 1. októbra 1900 o 11.00 slávnostne otvorili Mestskú knižnicu slobodného kráľovského mesta Bratislavy v budove bývalého Stavovského snemu, mala 4345 zväzkov a zaberala tri malé miestnosti na prízemí.
Na otvorení sa zišla celá vtedajšia honorácia - zástupcovia ministerstva kultúry, kráľovskej právnickej akadémie či riaditeľ štátnej nemocnice. Knižnicu otvoril mešťanosta Tivadar Brolly. Odvtedy slúži obyvateľom mesta.
Dnes má Mestská knižnica 110 rokov a je to v rámci osláv posledný deň, keď odpúšťajú pokuty, nových čitateľov zapisujú zadarmo a keď možno vyhrať v súťaži o najdlhšie vypožičanú knihu.
Raz hore, raz dole
Medzitým bola knižnica niekoľkokrát na výslní, inokedy sotva prežívala a občas expandovala. Dnes žije v období transformačnom: „Konečne sa podarilo dokončiť automatizáciu a celá knižnica od mája využíva automatizované výpožičky," hovorí riaditeľ knižnice Juraj Šebesta.
Zlaté časy prežívala knižnica v 80. rokoch, keď knihy slovenských autorov vychádzali v desaťtisícových nákladoch, neexistoval internet a televízia mala tri programy. „Vtedy sme mali okolo pätnásťtisíc čitateľov," spomína riaditeľ.
Dnes má čitateľský preukaz necelých deväťtisíc ľudí.
V Bratislave však neexistuje jedna celomestská knižnica pre mesto ani nejaké spoločenstvo mestských knižníc s jednotným systémom služieb.
„Každá mestská časť je zriaďovateľom svojej knižnice. Síce spolupracujú, ale o jednom preukaze, ktorý by platil do všetkých knižníc, alebo o jednom katalógu, podľa ktorého by si čitatelia vyberali titul čo najpohodlnejšie, možno iba snívať," hovorí Šebesta. „Zatiaľ v Bratislave potrebujete teoreticky niekoľko desiatok preukazov," dodáva riaditeľ.
Na piatich adresách
Mestská knižnica dnes funguje spolu s letnou čitárňou na piatich adresách v centre mesta.
Hlavnú časť knižnice tvorí úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry na Laurinskej 5. Majú tam aj slovníky, mapy či turistických sprievodcov. Úsek odbornej literatúry na Klariskej 16 sa špecializuje na spoločenské vedy, najmä na históriu, právo, ekonómiu, manažment či psychológiu.
V rámci neho pôsobí oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých. V roku 1991 ho otvorila Diana, princezná z Walesu.
Z úseku literatúry pre deti a mládež na Kapucínskej 3 má byť knižnica rodinného typu, a tak tu rodičia nájdu aj literatúru pre dospelých. Žiaci a študenti tu okrem iného nachádzajú povinné čítanie, ale to má aj úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry.
Úsek hudobnej a umenovednej literatúry na Kapucínskej 1 prevádzkuje hudobné a internetové štúdio.
Celkovo má knižnica až 27 klientskych staníc pre verejnosť. Všetky študovne, Galéria Artotéka i nádvorie na Klariskej 16 umožňujú pripojenie na wi-fi.
V letnom období knižnica prevádzkuje letnú čitáreň U červeného raka, kde sú noviny a časopisy a kde sa konajú rôzne akcie v rámci Kultúrneho leta.
Jedného dňa možno bude v rámci knižnice fungovať aj pivničný priestor na Klariskej 16 ako umelecký klub, zameraný na podporu hodnotnej literatúry, hudby, výtvarného umenia či komorného divadla.
