SME
Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Chodníky sú často bezbariérové len naoko, tvrdia vozičkári

Mesto bez bariér. Taký je názov pezinského projektu, do ktorého sa zapojila aj samospráva. Napriek zaujímavému nápadu sú doterajšie výsledky podľa iniciátorov rozpačité. V Senci sa zas pohybovo postihnutí nedostanú ani do zrekonštruovaného kultúrneho stre

Pre vozičkárov je ideálna úplne rovná plocha. Aj dvojcentimetrová bariéra už môže byť problém.Pre vozičkárov je ideálna úplne rovná plocha. Aj dvojcentimetrová bariéra už môže byť problém. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ, TASR)

diska.

PEZINOK. SENEC. Hoci od roku 1986 platí na Slovensku zákon, že každá novostavba či rekonštrukcia musí byť bezbariérová, aj v Pezinku a Senci sa nájdu desiatky prípadov jeho porušenia. Vozičkári navyše tvrdia, že ani zďaleka každá stavba, ktorá sa označuje za bezbariérovú, nie je pre nich skutočne bezpečná a dostupná.

Pezinské občianske združenie 5P iniciovalo tento rok projekt Mesto bez bariér. Celkovo sa podarilo vyzbierať okolo 3250 eur.

„Rozhodli sme sa, že peniaze použijeme na odstránenie tých bariér, o ktorých rozhodnú vylosovaní jednotlivci," hovorí prezident 5P Lajo Slimák (46), ktorý je od nehody v roku 2001 kvadruplegik, pripútaný na invalidný vozík.

Potkne sa aj zdravý

Priania prých troch vyžrebovaných však podľa slov Slimáka dopadli rozpačito: „Prvý zareagoval, že jemu i tak nepomôžeme, keďže on by potreboval kompletne obnoviť celý chodník na Nerudovej ulici, čo je pridrahé." Druhá sa ohradila, že s projektom nechce mať nič spoločné. „Vyberali sme zo zoznamu všetkych pohybovo postihnutých ľudí v meste. Akosi samozrejme sme očakávali sme, že každý vyžrebovaný bude mať radosť," komentuje jej reakciu Slimák.

Tretia vylosovaná si zapriala vytvoriť bezbariérový vstup naOddelenie dokladov odboru poriadkovej polície na Šenkvickej ulici. „Hoci štátne inštitúcie musia byť podľa zákona bezbariérové, pri vstupe do pezinskej polície sa potkne aj bežný chodec," podotýka Slimák. Návšteve tejto budovy sa pritom nevyhne nikto, kto si potrebuje vybaviť pas či občiansky preukaz. „Na bezbariérovú rekonštrukciu by nestačili ani získané peniaze, štát sa zas odvolával na krízu. Tak sme sa rozhodli vybudovať aspoň nájazd na schody. Momentálne je to v riešení."

Hoci aj v tomto prípade ide zo strany štátu o porušovanie zákona, Lajo Slimák len konštatuje, že sa porušuje aj v omnoho dôležitejších veciach.

Bezbariérové len zdanlivo

I keď v centre Pezinka je väčšina chodníkov oficiálne bezbariérových, podľa Slimáka nesplňajú svoj účel. „Neraz chýbajú nájazdy a výjazdy, prípadne sú nebezpečné." To bol podľa neho aj prípad dlhoočakávaného kruhového objazdu pri kúpalisku, kde 8 z 12 vjazdov a výjazdov bolo bariérových.

Primátor Oliver Solga pritom tvrdí, že zatiaľ každú stavbu v meste mohli bez problémov prebrať, lebo parametre bezbariérovosti spĺňala. „To je podmienkou už pri vydávaní stavebného povolenia. Nám záleží na bezbariérovom meste, každý rok Pezinok nahlasujeme aj do súťaže Slovensko bez bariér," vysvetlil. Slimák tvrdí, že na nedostatky opätovne upozorňoval zodpovedného pracovníka mesta. Oficiálnu sťažnosť zatiaľ nepodal, skonštatoval však, že je to dobrý nápad. Uvažuje, že by na to mohli upozorniť v rámci petície, prostredníctvom ktorej chcú upozorniť na zlý stav chodníkov na Bratislavskej ulici.

Problém však podľa neho spôsobuje i to, že slovenské zákony presne nedefinujú, čo to znamená bariéra. „Aj trojcentimetrové prahy sa u nás bežne považujú za bezbariérové, pritom človek s bežným invalidným vozíkom tadiaľ neprejde." V tejto súvislosti spomína aj skúsenosť svojho priateľa, ktorý niekoľko rokov pracoval v architektonickej firme v Kanade: „Prvé dva týždne sa musel povinne pohybovať na invalidnom vozíku. Hoci v Kanade nesmie byť podľa zákona prah vyšší ako 1,5 centimetra, oni ho na základe svojich skúseností trojnásobne znížili. Všetko je o ľuďoch."

Polovica úprav zbytočná

Lajdáckosť stavebných firiem si Slimák pred dvomi mesiacmi zažil doslova na vlastnej koži. Obišiel so svojou asistentkou chodníky od Bratislavskej ulice až na Pažiť, pričom vyznačil asi stovku problematických miest a oslovil stavebnú firmu. „Hoci som mal pocit, že sme si jasne vydiskutovali, ako má správny zjazd a výjazd z chodníka vyzerať, najmenej polovica ich úprav bola zbytočná. Majiteľ sa vyhovoril, že nemá čas, aby robotníkov sústavne kontroloval." Druhá firma, s ktorou začalo združenie 5 P spoluprácu, takisto nemá čas. „Do konca roka chceme chceme preinvestovať ešte 2-tisíc eur na bezbariérové úpravy, niet však koho osloviť," krčí plecami Slimák.

Po otázke, s akou úpravou je v Pezinku spokojný, si spomenie na svoj prvý projekt - osadenie bezbariérovej plošiny pri vstupe do dolného kostola. „Zostáva tam už natrvalo, využívajú ju aj mamičky s kočiarmi a starí ľudia." Vyzdvihuje tiež bezbariérovú železničnú stanicu, hoci cestovanie vlakom treba nahlásiť vopred a zviesť sa možno len do Trnavy a Bratislavy. Piešťanská stanica je už bariérová. „Teší ma aj výťah v dome kultúry. Hoci býva zväčša vypnutý a treba ísť žiadať vrátnikov o jeho spustenie. Je to však lepšie ako na radnici, kde je často pokazený."

Úradníci za vozičkármi zídu

V Senci to majú vozičkári zrejme ešte ťažšie. Na rozdiel od Pezinka, bezbariérové nie je ani kultúrne stredisko, ani úrad práce a sociálnych vecí. „Hoci to nie je tak dávno, čo bolo kultúrne stredisko úplne zrekonštruované, je absolútne nedostupné pre vozičkárov a zdravotne ťažko postihnutých občanov," tvrdí vozičkárka Mária Algayerová. V stredisku pritom sídli aj knižnica.

Úrad práce je pre rekonštrukciu pôvodnej budovy navyše situovaný na okraji mesta. „V tejto budove nie je možné vytvoriť bezbariérové úpravy," vyjadrila sa Hrachovská z odboru sociálnych vecí a rodiny. „Za vozíčkarmi zídu pracovníci dolu pred úrad, za ležiacimi postihnutými sa chodí priamo domov," vysvetlila, ako si telesne postihnutí môžu vybaviť, čo potrebujú. Hrachovská však uznáva, že úrad je vzhľadom k tomu, že ho navštevuje mnoho pohybovo postihnutých, ďaleko od centra. „Pôvodnú budovu však ešte nezačali ani rekonštruovať."

Algayerová aj Ildikó Madarászová z občianskeho združenia Nezábudka svorne konštatujú, že Senec je na tom „s bariérami dosť zle." Obe pritom niekoľko razy dávali podnety aj na mesto.

„Zatiaľ nevidím veľké pokroky, len veľmi sporadicky."

Na mestskom úrade sa nám nepodarilo naraziť na pracovníka, ktorý by sa vyjadril k problematike odstraňovania bariér. Odkázali nás na projektantku Dopravných stavieb Marcelu Križánkovú.

Tá nás informovala, že na základe vyhlášky (prijatej v roku 2002) sa upravovali viaceré priechody pre peších. V tomto smere sa Senec podľa nej dôkladne stará o bezbariérovosť komunikácií.

Mesto bez bariér

Projekt Mesto bez bariér finančne podporila samospráva (dotácia vo výške 300 eur) a Malokarpatská komunitná nadáca Revia, ktorá okrem príspevku vo výške 330 eur zorganizovala tiež vianočnú burzu, kde sa vyzbieralo 620 eur. „Najväčší obnos sme však získali od spriatelených firiem cez 2 percentá z dane," hovorí Lajo Slimák, prezident Občianskeho združenia 5 P.

(iba)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  2. Zázračná škola so zelenou strechou
  3. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 621
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 714
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 603
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 447
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 380
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 6 990
  7. Po Slovensku na motorke 6 113
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 518
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 267
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 910
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu