SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Chodníky sú často bezbariérové len naoko, tvrdia vozičkári

Mesto bez bariér. Taký je názov pezinského projektu, do ktorého sa zapojila aj samospráva. Napriek zaujímavému nápadu sú doterajšie výsledky podľa iniciátorov rozpačité. V Senci sa zas pohybovo postihnutí nedostanú ani do zrekonštruovaného kultúrneho stre

Pre vozičkárov je ideálna úplne rovná plocha. Aj dvojcentimetrová bariéra už môže byť problém.Pre vozičkárov je ideálna úplne rovná plocha. Aj dvojcentimetrová bariéra už môže byť problém. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ, TASR)

diska.

PEZINOK. SENEC. Hoci od roku 1986 platí na Slovensku zákon, že každá novostavba či rekonštrukcia musí byť bezbariérová, aj v Pezinku a Senci sa nájdu desiatky prípadov jeho porušenia. Vozičkári navyše tvrdia, že ani zďaleka každá stavba, ktorá sa označuje za bezbariérovú, nie je pre nich skutočne bezpečná a dostupná.

Pezinské občianske združenie 5P iniciovalo tento rok projekt Mesto bez bariér. Celkovo sa podarilo vyzbierať okolo 3250 eur.

„Rozhodli sme sa, že peniaze použijeme na odstránenie tých bariér, o ktorých rozhodnú vylosovaní jednotlivci," hovorí prezident 5P Lajo Slimák (46), ktorý je od nehody v roku 2001 kvadruplegik, pripútaný na invalidný vozík.

Potkne sa aj zdravý

Priania prých troch vyžrebovaných však podľa slov Slimáka dopadli rozpačito: „Prvý zareagoval, že jemu i tak nepomôžeme, keďže on by potreboval kompletne obnoviť celý chodník na Nerudovej ulici, čo je pridrahé." Druhá sa ohradila, že s projektom nechce mať nič spoločné. „Vyberali sme zo zoznamu všetkych pohybovo postihnutých ľudí v meste. Akosi samozrejme sme očakávali sme, že každý vyžrebovaný bude mať radosť," komentuje jej reakciu Slimák.

Tretia vylosovaná si zapriala vytvoriť bezbariérový vstup naOddelenie dokladov odboru poriadkovej polície na Šenkvickej ulici. „Hoci štátne inštitúcie musia byť podľa zákona bezbariérové, pri vstupe do pezinskej polície sa potkne aj bežný chodec," podotýka Slimák. Návšteve tejto budovy sa pritom nevyhne nikto, kto si potrebuje vybaviť pas či občiansky preukaz. „Na bezbariérovú rekonštrukciu by nestačili ani získané peniaze, štát sa zas odvolával na krízu. Tak sme sa rozhodli vybudovať aspoň nájazd na schody. Momentálne je to v riešení."

Hoci aj v tomto prípade ide zo strany štátu o porušovanie zákona, Lajo Slimák len konštatuje, že sa porušuje aj v omnoho dôležitejších veciach.

Bezbariérové len zdanlivo

I keď v centre Pezinka je väčšina chodníkov oficiálne bezbariérových, podľa Slimáka nesplňajú svoj účel. „Neraz chýbajú nájazdy a výjazdy, prípadne sú nebezpečné." To bol podľa neho aj prípad dlhoočakávaného kruhového objazdu pri kúpalisku, kde 8 z 12 vjazdov a výjazdov bolo bariérových.

Primátor Oliver Solga pritom tvrdí, že zatiaľ každú stavbu v meste mohli bez problémov prebrať, lebo parametre bezbariérovosti spĺňala. „To je podmienkou už pri vydávaní stavebného povolenia. Nám záleží na bezbariérovom meste, každý rok Pezinok nahlasujeme aj do súťaže Slovensko bez bariér," vysvetlil. Slimák tvrdí, že na nedostatky opätovne upozorňoval zodpovedného pracovníka mesta. Oficiálnu sťažnosť zatiaľ nepodal, skonštatoval však, že je to dobrý nápad. Uvažuje, že by na to mohli upozorniť v rámci petície, prostredníctvom ktorej chcú upozorniť na zlý stav chodníkov na Bratislavskej ulici.

Problém však podľa neho spôsobuje i to, že slovenské zákony presne nedefinujú, čo to znamená bariéra. „Aj trojcentimetrové prahy sa u nás bežne považujú za bezbariérové, pritom človek s bežným invalidným vozíkom tadiaľ neprejde." V tejto súvislosti spomína aj skúsenosť svojho priateľa, ktorý niekoľko rokov pracoval v architektonickej firme v Kanade: „Prvé dva týždne sa musel povinne pohybovať na invalidnom vozíku. Hoci v Kanade nesmie byť podľa zákona prah vyšší ako 1,5 centimetra, oni ho na základe svojich skúseností trojnásobne znížili. Všetko je o ľuďoch."

Polovica úprav zbytočná

Lajdáckosť stavebných firiem si Slimák pred dvomi mesiacmi zažil doslova na vlastnej koži. Obišiel so svojou asistentkou chodníky od Bratislavskej ulice až na Pažiť, pričom vyznačil asi stovku problematických miest a oslovil stavebnú firmu. „Hoci som mal pocit, že sme si jasne vydiskutovali, ako má správny zjazd a výjazd z chodníka vyzerať, najmenej polovica ich úprav bola zbytočná. Majiteľ sa vyhovoril, že nemá čas, aby robotníkov sústavne kontroloval." Druhá firma, s ktorou začalo združenie 5 P spoluprácu, takisto nemá čas. „Do konca roka chceme chceme preinvestovať ešte 2-tisíc eur na bezbariérové úpravy, niet však koho osloviť," krčí plecami Slimák.

Po otázke, s akou úpravou je v Pezinku spokojný, si spomenie na svoj prvý projekt - osadenie bezbariérovej plošiny pri vstupe do dolného kostola. „Zostáva tam už natrvalo, využívajú ju aj mamičky s kočiarmi a starí ľudia." Vyzdvihuje tiež bezbariérovú železničnú stanicu, hoci cestovanie vlakom treba nahlásiť vopred a zviesť sa možno len do Trnavy a Bratislavy. Piešťanská stanica je už bariérová. „Teší ma aj výťah v dome kultúry. Hoci býva zväčša vypnutý a treba ísť žiadať vrátnikov o jeho spustenie. Je to však lepšie ako na radnici, kde je často pokazený."

Úradníci za vozičkármi zídu

V Senci to majú vozičkári zrejme ešte ťažšie. Na rozdiel od Pezinka, bezbariérové nie je ani kultúrne stredisko, ani úrad práce a sociálnych vecí. „Hoci to nie je tak dávno, čo bolo kultúrne stredisko úplne zrekonštruované, je absolútne nedostupné pre vozičkárov a zdravotne ťažko postihnutých občanov," tvrdí vozičkárka Mária Algayerová. V stredisku pritom sídli aj knižnica.

Úrad práce je pre rekonštrukciu pôvodnej budovy navyše situovaný na okraji mesta. „V tejto budove nie je možné vytvoriť bezbariérové úpravy," vyjadrila sa Hrachovská z odboru sociálnych vecí a rodiny. „Za vozíčkarmi zídu pracovníci dolu pred úrad, za ležiacimi postihnutými sa chodí priamo domov," vysvetlila, ako si telesne postihnutí môžu vybaviť, čo potrebujú. Hrachovská však uznáva, že úrad je vzhľadom k tomu, že ho navštevuje mnoho pohybovo postihnutých, ďaleko od centra. „Pôvodnú budovu však ešte nezačali ani rekonštruovať."

Algayerová aj Ildikó Madarászová z občianskeho združenia Nezábudka svorne konštatujú, že Senec je na tom „s bariérami dosť zle." Obe pritom niekoľko razy dávali podnety aj na mesto.

„Zatiaľ nevidím veľké pokroky, len veľmi sporadicky."

Na mestskom úrade sa nám nepodarilo naraziť na pracovníka, ktorý by sa vyjadril k problematike odstraňovania bariér. Odkázali nás na projektantku Dopravných stavieb Marcelu Križánkovú.

Tá nás informovala, že na základe vyhlášky (prijatej v roku 2002) sa upravovali viaceré priechody pre peších. V tomto smere sa Senec podľa nej dôkladne stará o bezbariérovosť komunikácií.

Mesto bez bariér

Projekt Mesto bez bariér finančne podporila samospráva (dotácia vo výške 300 eur) a Malokarpatská komunitná nadáca Revia, ktorá okrem príspevku vo výške 330 eur zorganizovala tiež vianočnú burzu, kde sa vyzbieralo 620 eur. „Najväčší obnos sme však získali od spriatelených firiem cez 2 percentá z dane," hovorí Lajo Slimák, prezident Občianskeho združenia 5 P.

(iba)
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 963
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 9 891
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 8 825
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 542
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 5 863
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 110
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 648
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 464
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  2. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  3. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  4. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  5. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  7. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 388
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 13 550
  3. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 10 727
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 267
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 703
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 8 238
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 454
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 359
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu