Podnet na prokuratúru sa týka rozsiahlej zástavby v lokalite Chorvátsky Grob Čierna Voda Triblavina, kde má na zelenej lúke vyrásť sídlisko s 5000 bytovými jednotkami pre takmer 44.000 obyvateľov bez doriešenej dopravnej infraštruktúry.
BRATISLAVA.
Podnet sa týka rozsiahlej zástavby v lokalite Chorvátsky Grob Čierna Voda Triblavina, kde má na zelenej lúke vyrásť sídlisko s 5000 bytovými jednotkami pre takmer 44.000 obyvateľov bez doriešenej dopravnej infraštruktúry. Oblasť sa dotýka severného okraja Bratislavy, ktorá už v súčasnosti trpí nedostatkom priepustných ciest na ťahu od Pezinka, Senca a spádových obcí.
Starosta Vajnôr Ján Mrva pri podaní podnetu pre TASR uviedol, že po právnej stránke ide o zásadné porušenie stavebného zákona, zákona o vplyvoch na životné prostredie a obecného zákona. Zmena obecného územného plánu je v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja.
Veľkým problémom je, že prístupové cestné komunikácie sú síce na projekte sídliska zakreslené, ale prechádzajú cez súkromné i štátne pozemky, ale podľa Slovenskej správy ciest či Národnej diaľničnej spoločnosti o výstavbe týchto komunikácií možno uvažovať len v dlhodobejšom časovom horizonte. Rovnako je absurdá nakreslená prípojka na železničnú trať od Vajnôr k Chorvátskemu Grobu, o ktorej zrejme ŽSR dosiaľ ani nemieni uvažovať. Preto zámerom nášho podnetu je zrušenie všeobecne záväzného nariadenia zastupiteľstva Chorvátskeho Grobu a od okresného prokurátora žiadame, aby zastavil proces, ktorý by umožnil záväzné vydávania stavebných rozhodnutí na výstavbu megasídliska, povedal Mrva.
Zástupca občianskeho združenia Čierna Voda Ivan Skaloš tlmočil nesúhlas obyvateľov s výstavbou sídliska. Myslíme si, že taká veľká zástavba by mala byť posudzovaná nielen cez riešenie dopravnej infraštruktúry, ale aj z pohľadu dopadov na životné prostredie, kvalitu životnej úrovne či demografického vývoja, čo sa dosiaľ nestalo. Celý proces schvaľovania zástavby vnímame ako neštandardný. Tento projekt nie je dobrý, nie je vhodný pre obec. Verejný záujem v diskusii o výstavbe sídliska bol branný sekundárne, alebo vôbec nie, povedal Skaloš.
Predseda BSK Pavol Frešo už pred časom vyjadril postoj, že pri výstavbe na Čiernej Vode neboli rešpektované stanoviská BSK, že sú v dokumentácii nejasnosti, že rozsah zástavby je neprípustný a že nesúhlasí s uvedeným nárastom počtu obyvateľov. BSK požadoval aj rekonštrukciu súčasných prístupových komunikácií, ako aj doriešenie celej dopravnej infraštruktúry v predstihu pred samotnou výstavbou. Tieto názory nezohľadnil tak Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako ani samospráva v Chorvátskom Grobe, ktorá hlasmi piatich poslancov z deväťčlenného zastupiteľstva prakticky rozviazala investorovi ruky.
Zmena územného plánu ráta s novou výstavbou domov na ploche 190 hektárov, kde by malo bývať až 43.500 obyvateľov. Na Čiernej Vode sa už stavia, pričom zástavba už teraz výrazne komplikuje dopravu v tejto oblasti. Spolu s tranzitom medzi Pezinkom a Bratislavou prejde po ceste III. triedy denne vyše 20.000 áut. Vajnory preto navrhujú, aby sa prednostne postavil výjazd a zjazd na diaľnicu D1 v lokalite Triblavina.
Podporným riešením by bol aj dopravný obchvat z Pezinka popri Slovenskom a Chorvátskom Grobe s výjazdom na D1 pri Triblavine. Na akútne riešenie odklonenia a priklonenia súčasnej dopravy do tohto regiónu je už spracovaný projekt východného obchvatu Vajnôr okolo družstva, ktorý má právoplatné územné rozhodnutie.
