BRATISLAVA. V Bratislave žije okolo 1200 sluchovo postihnutých ľudí. Patria medzi nich nepočujúci, nedoslýchaví a starší ľudia, ktorí prestali počuť.
S cieľom upozorniť ľudí nato, aké je dôležité poznať aspoň základy posunkového jazyka, prebieha už týždeň v meste projekt 7. zmysel. Zapojili sa do neho siedmi herci a moderátori.
„Chceli sme ukázať, že ľudia, ktorí nikdy neboli v styku s nepočujúcimi, zvládli za krátky čas základy komunikácie. Je to i výzva pre ostatných," hovorí o aktéroch Ľubica Šarinová, riaditeľka Asociácie nepočujúcich Slovenska. Nepočujúci podľa nej vždy ocenia snahu porozumieť im.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
„Zapájame ich tak do nášho sveta a uľahčíme im bežný život," vraví Šarinová, ktorej mama, manžel a mladší syn sú nepočujúci. Fungujeme ako bežná rodina, len všetky vybavovania na úradoch, u lekárov, opravy auta musím riešiť ja."
FOTO - ARCHÍV SME
Ako sa ľuďom s takýmto postihnutím žije? Podľa Šarinovej ťažko. Mnohí nepočujúci majú veľké problémy s čítaním s porozumením.
„Bežní ľudia sú veľmi empatickí a majú prirodzenú snahu pomáhať. Väčšie problémy máme u zamestnávateľov, podnikateľov, ktorí sa boja dať príležitosť nepočujúcemu."
Táto situácia sa podľa Šarinovej týka aj médií, pretože nepočujúci takmer nemajú možnosť získavať informácie posunkovým jazykom. „Mali by sa tlmočiť hlavne vzdelávacie programy, prospelo by to k zvýšeniu informovanosti, ale aj vzdelanosti."
Sluchovo postihnutí sú totiž jednou z najviac znevýhodnených skupín na trhu práce. Ľudia s problémami sluchu sa zamestnávajú najmä v manuálnych profesiách.
Nájsť si vhodné zamestnanie je najväčší problém nepočujúcich, väčšina z nich pracuje v robotníckych povolaniach. Zamestnaní sú ako stolári, zámočníci, zlatníci, čalúnnici, maliari, kuchári, krajčíri, dievčatá sú kaderníčky.
Len veľmi málo z nich má vysokoškolské vzdelanie. „Vysokoškolsky vzdelaní sú väčšinou učitelia, vychovávatelia a sociálni pracovníci," hovorí Šarinová.
Občianske združenie s humanitným zameraním Slovenský zväz sluchovo postihnutých zabezpečuje starostlivosť a poskytovanie služieb pre ľudí so sluchovým postihnutím, nepočujúcim, nedoslýchavým, deťom a mládeži so sluchovým postihnutím, ich rodičom, priateľom, priaznivcom.
Vyššia koncentrácia sluchovo postihnutých sa viaže na mestá, v ktorých sa nachádzajú špeciálne stredné odborné školy a učilištia - Bratislava, Kremnica, Lučenec a Prešov. Sluchovo postihnutí majú možnosť vzdelávať sa po úroveň stredných škôl. Na Slovensku totiž neexistuje vzdelávacia inštitúcia vyššieho typu, ktorá by sa venovala a orientovala na ďalšie a celoživotné vzdelávanie sluchovo postihnutých ľudí s cieľom ich integrácie a reintegrácie na trh práce.
Na Slovensku žije asi 200-tisíc ľudí s problémami sluchu. Niektorí počujú slabšie, iní musia odčítavať z pier alebo sa dorozumievajú len pomocou posunkov, čo prináša ťažkosti pri komunikácii s počujúcimi.
FOTO - NADÁCIA PONTIS
Kurzy posunkového jazyka sa podľa Šarinovej na Slovensku robia už viac ako tridsať rokov. "Najprv to boli počujúce deti nepočujúcich rodičov, rodičia nepočujúcich detí, ktorí boli prvými absolventmi týchto kurzov a dodnes pracujú ako tlmočníci."
Okrem príbuzných nepočujúcich sa o ne zaujímajú aj ľudia, ktorí sa zo zvedavosti chcú naučiť niečo navyše. "Tento záujem pretrváva posledných desať rokov," povedala Šarinová.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Slovak Telekom, ako jediná firma na Slovensku, už pred viacerými rokmi v rámci bezbariérového prístupu ku klientom vyškolila svojich predajcov. "Nepočujúci tak majú možnosť navštíviť predajne bez tlmočníka, zvyšuje sa tým ich sebavedomie a radosť z toho, že sú sebestační a dokážu si niečo vybaviť úplne sami," hovorí Šarinová.
Verejnosť sa učila posunkovať
Nadácia Pontis vďaka podpore z Nadačného fondu Slovak Telekom pri Nadácii Pontis zorganizovala v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách kurz posunkového jazyka pre začiatočníkov. Počas piatich dní sa dvadsať účastníkov z celého Slovenska naučilo komunikovať s nepočujúcimi v základných životných situáciách.
„Tak ako sa učíme cudzie jazyky, je dôležité poznať aspoň základy posunkového jazyka," hovorí Oľga Auchenbach, programová koordinátorka Nadácie Pontis. Kurzy posunkového jazyka podľa nej nie sú veľmi rozšírené, záujem žiadateľov bol preto veľký. Ľudí do kurzu vybrali na základe motivačných listov.
Medzi účastníkmi boli rodičia nepočujúcich detí, pracovníci občianskych združení, sociálni pracovníci, študenti i jeden nepočujúci, ktorý sa nevie dohovoriť s kamarátmi, ktorí posunkujú. Kurz viedol Robert Šarina, profesionálny tlmočník posunkového jazyka a jeho nepočujúci brat Paľo.
Verejnosť školia už tretí rok. „Posunkový jazyk by nemal človek ignorovať, pretože nikdy nevie, kedy sa mu zíde, či už v rodine, medzi priateľmi alebo v práci," vysvetľuje Robert Šarina.
Na začiatku bolo podľa uchádzačov najťažšie rozhýbať ruky. Chuť učiť sa však bola veľká. Petra ovláda už štyri cudzie jazyky a posunkový jazyk berie ako ďalší v poradí: „Po večeroch si opakujem jednotlivé posunky, aby som si ich zapamätala. Veľmi by som ocenila nejaké videá na internete s jednotlivými posunkami. Ľahšie by sa mi učili i opakovali."
Marek má nedoslýchajúcu sestru a do Nového Smokovca prišiel, aby sa dorozumel aj so sestriným kamarátmi a mohol im lepšie pomôcť v bežnom živote. Bývalá policajtka Martina chce posunkový jazyk využiť vo svojej práci a minimalizovať tak stres pri stretnutiach s nepočujúcimi občanmi.
Nadácia Pontis
Medzinárodný deň Nepočujúcich: 24. a 25. septembra v bratislavskom Auparku, kde nepočujúci ukážu, čo dokážu
Prečítajte si o programe
