dirytinách predstavené.
Kým toto (t. j. odovzdanie pápežovho daru cisárovi kardinálom Viscontim 26. septembra 1773) prebiehalo vo Viedni, ich kráľovské výsosti arcivojvodkyňa Mária Kristína a princ Albert zo Saska-Tešínska sa usilovali obveseliť v oblasti Prešporka.
Jedna pritom prebehnuvšia výnimočná slávnosť, ktorá je pre jej znamenitosť a výnimočnosť hodná pozornosti si zaslúži aj tu svoje miesto.
Tu je rozprávanie o nej: Zmienené kráľovské výsosti sa vydali do Ivánky, hodinu od Prešporku ležiacemu a uhorskému miestodržiteľovi, grófovi Antonovi von Grassalkovicsovi patriacemu vidieckemu panstvu, aby sa zúčastnili na nádhernej slávnosti, ktorú na ich počesť usporiadal zmienený gróf.
Na hranici jeho panstva ich očakával gróf v sprievode jazdcov, veľkého sprievodu (družiny) a množstva koní pri streľbe z kanónov, trúbení a bubnovaní, s volaním obecenstva na slávu a privítal ich s radom v rovnakej uniforme oblečeného domáceho dôstojníctva a livrejovaného služobníctva a väčšinou vysokej šľachty prvej triedy pri letohrádku.
Po obveselení sa sedliackym tancom pri hostine zapáčilo sa najvyššiemu a vysokému panstvu vychutnať si piručádu 24 krásnych piručí, v dvoch k panstvu patriacich alejach a na anglický spôsob malými cestičkami vybavených ostrovoch, ktoré sú ramenom Dunaja obkolesené a môstikmi poprepájané. (slovom Pirutschade z talianskeho baroccio, ktoré sa dostalo aj do slovenčiny vo forme bryčka sa vo viedenskom dvornom jazyku nazývali jazdy na otvorených ľahkých dvojkolesových vozoch cisárskej rodiny a jej hostí v parkoch cisárskych kaštieľov Schoenbrunn a Laxenburg).
Po skončení piručády sa vystúpilo opäť pri letohrádku. Potom sa konala na kanáli tečúcom z Dunaja do záhrady nádherná plavba.
Prvá loď, ktorá bola obsadená tureckou hudbou predstavovala tureckú loď, niesla turecké vlajky a ako hudobníci, tak aj veslári boli turecky odetí.
Druhá, dvorná loď, predstavovala holandskú fregatu, v ktorej boli všetci lodníci odetí ako holandskí sedliacki paholci, v ružovom a jablkovo zelenom so strieborným lemom; pre starostlivosť a prejav pozornosti ju viedli kráľovskí pontoniéri a o smer sa staral v prešporskom lodnom úrade zamestnaný poručík ako lodný kapitán, nádherne odetý.
Loď ako taká bola jemne vyzdobená, zvonka jablkovo zelená so striebornými pruhmi, zvnútra ružová so striebrom; čo ale najviac udrelo do očí boli na obidvoch stranách voskované pomaľované proti slnku obrátené záclony.
Po nej nasledovala grófova poľná hudba v rovnakých uniformách na rovnako holandskej lodi; ďalej viaceré benátske gondoly, ktorých barkariolovia, podľa ich kráľovskej výsosti livreje boli žlto a modro odetí. Napokon záver robili mnohé iné malé lode, všetky s rozlične odetými lodníkmi.
Po tejto plavbe sa cisárska vrchnosť po občerstvení a vyjadrení najvyššej spokojnosti odobrala pri streľbe z kanónov, trúbení a bubnovaní opäť do Prešporku. Z tohto mesta pri vysoko vítanej blaženosti dospeli opäť do Viedne.
Autor: Pavel Brunovský
