Obraciam sa na vás s problémom, ktorý ma veľmi trápi. Môj otec dlhodobo trpí chorobou, ktorá značne obmedzuje jeho pohyb. Preto sa oňho musí niekto starať, robiť mu nákupy, prať, variť a podobne. Do smrti mojej mamy sme sa oňho starali spoločne. Avšak od jej smrti otec odmieta moju pomoc, ako aj stretávanie so mnou a mojou rodinou. Pri mojom poslednom pokuse o stretnutie mi oznámil, že ma vydedil, pretože sa oňho vôbec nestarám a nepomáham mu. To však nie je pravda, čo mi môže dosvedčiť celá naša rodina. Poradíte mi, čo mám robiť, ak ma naozaj vydedil? Vaša čitateľka
Vo všeobecnosti možno uviesť, že inštitút vydedenia umožňuje, aby poručiteľ svojím právnym úkonom zabránil dedeniu tomu z potomkov (ktorí sú inak tzv. neopomenuteľnými dedičmi), ktorý sa určitým kvalifikovaným spôsobom správa negatívne. Dôvody vydedenia sú uvedené v zákone taxatívne, pričom sú zaradené do štyroch skupín.
Dôvodom vydedenia je aj prípad, ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
Existenciu tohto dôvodu vydedenia treba posudzovať vždy individuálne so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu. Tento dôvod vydedenia nebude daný najmä v prípade, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc ponúkanú zo strany potomka. Rovnako tento dôvod vydedenia nebude zrejme naplnený ani v prípade, ak by potomkovi v poskytovaní pomoci bránili objektívne dôležité prekážky.
Vo vašom prípade by teda vydedenie vaším otcom z dôvodu neposkytnutia potrebnej pomoci bolo nedôvodné. Dôsledkom by bola neplatnosť vydedenia. V rámci dedičského konania po poručiteľovi by ste vy ako vydedený potomok museli poprieť existenciu dôvodu vydedenia uvedeného v listine o vydedení. Ak by medzi účastníkmi dedičského konania zostala otázka platnosti alebo neplatnosti vydedenia sporná, odkázal by vás súd ako vydedeného dediča, aby ste svoje právo uplatnili žalobou, na podanie ktorej by vám určil lehotu. Keby ste žalobu v tejto lehote nepodali, pokračoval by súd v dedičskom konaní bez zreteľa na vás.
Na záver iba poznamenávam, že poručiteľovi nič nebráni počas života zmeniť svoje rozhodnutie o vydedení.
JUDr. MARTIN GAJARSKÝ
