Viedeň je na svoje životné prostredie citlivejšia ako Bratislava a robí preň viac. Úradníci bratislavského magistrátu tvrdia, že príčinou sú peniaze. Viedeň si to vraj môže dovoliť.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Rakúšania používajú na likvidáciu odpadov kvalitné technológie, kvalitu vody a ovzdušia prísne kontroluje viedenský magistrát. V budúcich rokoch chce mesto investovať dve miliardy eur do vodného hospodárstva. Vo Viedni sa 90 percent odpadu spaľuje a zariadenie na dočisťovanie plynov vzniknutých v spaľovni je dvakrát väčšie ako samotná pec. Zvyšok odpadu, 10 percent, sa ukladá na skládky. Sprísnená legislatíva Európskej únie však od 1. januára 2004 zakáže skladovať neošetrené odpady, a tak Viedeň pripravuje výstavbu novej spaľovne.
Ako sme sa dozvedeli od Ladislava Štibrányho, člena predstavenstva spoločnosti OLO, a. s., keď bude bratislavská spaľovňa úplne zrekonštruovaná, bude vyhovovať aj zvýšeným nárokom únie. S tým rozdielom oproti viedenskej, že nebude napojená on-line na magistrát, aby jeho pracovníci mohli na monitore kontrolovať emisné hodnoty škodlivín vychádzajúcich zo spaľovne. Vyrobené teplo sa v Bratislave využije na výrobu elektriny, vo Viedni sa ním vykuruje.
Oba magistráty podpísali zmluvu o spolupráci v oblasti čistenia odpadových vôd. Dobrým príkladom spolupráce je aj napojenie piatich rakúskych obcí na kanalizačný systém v Petržalke.
Bratislavské mestské čistiarne odpadových vôd fungujú na klasickom príncípe mechanicko-biologického čistenia. Aby sme dobehli Európu, treba ich dobudovať tak, aby zbavovali odpadové vody dusíka a fosforu. Investície na rekonštrukciu čistiarní sa počítajú na niekoľko miliárd korún.
