skeho kultúrneho dedičstva.
SENEC. PEZINOK. V seneckom a pezinskom okrese nájde návštevník aj pamiatky, ktoré sú technického charakteru. Hoci sú turisticky menej atraktívne, majú čo ponúknuť.
Niektoré z nich prinášajú okrem architektonickej hodnoty aj spätný pohľad na život určitej skupiny ľudí. Takýmto príkladom sú najmä mlynári. Mnoho z nich sa spája s rodom Pálfiovcov.
Technické pamiatky nepatria k príliš vyzdvihovaným turistickým lokalitám. Riaditeľka Malokarpatského múzea v Pezinku Danka Kopálová preto navrhla Bratislavskému samosprávnemu kraju, aby tieto pamiatky vo svojom regióne zmapoval a vydal k nim propagačný materiál.
„Bohužiaľ, zatiaľ sa to nestretlo s úspechom," hovorí sklamane.
Vlastný zoznam pamiatok Z 33-och technických národných kultúrnych pamiatok (NKP), ktorými sa môže pýšiť Bratislavský kraj, sa len 7 z nich nachádza v seneckom a pezinskom okrese.
Gabriela Habáňová z Krajského pamiatkového úradu v Bratislave však upozorňuje, že v rámci jednej NKP môže existovať viacero pamiatkových objektov (PO), ktoré tvoria jej podmnožinu.
Tento počet však nie je absolútny. Mestá či obce môžu mať podľa Petra Wittgrúbera z Mestského múzea v Pezinku vlastný zoznam pamätihodností.
„Tie síce nespadajú do zoznamu NKP, no mesto či obec sa z nejakého dôvodu rozhodlo, že ich bude aspoň takýmto spôsobom chrániť a prezentovať."
Medzi také technické pamiatky patrí vodná nádrž v Slnečnom údolí, ktorá bola pôvodne banským jazerom - tajchom.
„S určitou dávkou rezervovanosti môžeme medzi technické pamiatky Pezinka zaradiť aj zvyšky banských diel v Slnečnom údolí a na Cajle, hoci sú evidované ako archeologické lokality," hovorí Wittgrúber.
Prevažujú vodné mlyny V pezinskom okrese prevláda jeden typ pamiatok - vodné mlyny. Hneď dva sa nachádzajú v Cajle, v mestskej časti Pezinka. V rámci Fabiánovho mlynu sú chránené tri pamiatkové objekty: vodný mlyn, vodný náhon a sušiareň papiera.
„Schaubmarov mlyn je považovaný za najväčší vodný mlyn na Slovensku," hovorí Wittgrúber. Mlyn z roku 1767 spravuje Slovenská národná galéria v Bratislave. V roku 1997 prešiel rekonštrukciou, v rámci ktorej zrevitalizovali mlynskú techniku z roku 1913.
V zrekonštruovanom Schaubmarovom mlyne v Pezinku sídli Galéria insitného umenia. FOTO: AUTORKA Mlynské koleso Schaubmarovho mlyna chátra. FOTO: AUTORKA
Jediné, čo chátra, je mlynské koleso. Niektoré miestnosti mlyna slúžia ako výstavné priestory, v ktorých sa nachádza expozícia naivného umenia.
V meste sa nachádzajú ďalšie dva mlyny. Tie však krajský pamiatkový úrad neeviduje ako národné kultúrne pamiatky. Strapákov mlyn stojí v druhej mestskej časti, v Grinave (Mysleniciach).
„Pokladali ho za najcennejší z hľadiska zariadenia mlyna. V samotnom Pezinku bola chránená budova Tilnerovho mlyna," hovorí Ladiskav Mlynka, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave. Kedysi však pracoval na Pamiatkovom ústave práve v oblasti ochrany technických pamiatok, o ktorých vydal aj knihu.
Z manufaktúry hotel Vodným mlynom na Hornej ulici sa môže pochváliť aj Modra, no jedinou oficiálnou technickou pamiatkou je bývalá manufaktúra na majoliku. Dnes slúži ako hotel, v ktorom je zriadené aj múzeum keramiky.
Manufaktúra na keramiku v Modre pred prestavaním na hotel. FOTO: ARCHÍV HOTELA Po celkovej rekonštrukcii sa z bývalej manufaktúry na keramiku stal hotel. FOTO: ARCHÍV HOTELA
Mlynka si spomenul, že svojho času bola chránená aj častovská budova súkenky. Podľa pracovníčky obecného úradu z nej teraz stojí už len časť, zvyšok je zbúraný. Súkromný vlastník by ju podľa jej slov chcel prestavať.
V pezinskom okrese po sebe zanechala stopy prvá a zároveň aj posledná konská železnica v Uhorsku. Budovu stanice konskej železnice vo Svätom Jure začali stavať už v roku 1840.
Budova bývalej konskej železnice vo Svätom Jure. Fotografia je z roku 1965. FOTO: ARCHÍV LITERÁRNEHO A VLASTIVEDNÉHO MÚZEA SVÄTÝ JUR
Narozdiel od pezinskej stanice patrí medzi národné kultúrne pamiatky a podľa Wittrúbera je azda najstaršou zachovanou pôvodnou železničnou stanicou na Slovensku.
V Píle, v obci s najmenším počtom obyvateľov v rámci pezinského okresu, v lokalite Biela Skala je chránenou pamiatkou vodná nádrž so zaužívaným názvom Fúgelka II.
Súčasť filmového plátna Senecký región zastupujú dve oficiálne pamiatky technického rázu. Cestný kamenný most v Kráľovej pri Senci patrí k tým slávnejším. Vidieť ho môže človek nielen na vlastné oči, ale aj vo filmových záberoch.
Po prvýkrát sa ako kulisa objavil v československej komédii Sebechlebskí hudci z roku 1975. O 13 rokov neskôr použili jeho zábery vo filmovej rozprávke Mikola a Mikolko.
Pracovníčka obecného úradu nám prezradila, že dnes ho môžu televízni diváci vidieť v úvode jednej televíznej relácie. Most sa vyníma aj na poštovej známke, ktorú v roku 2007 vydala Slovenská pošta v edícii „Technické pamiatky".
Most v Kráľovej pri Senci figuruje aj na poštovej známke. FOTO: ARCHÍV SLOVENSKEJ POŠTY
Druhá pamiatka zasahuje do katastrálneho územia viacerých obcí. Ide totiž hornožitnoostrovskú protipovodňovú hrádzu.
V rámci nej eviduje krajský pamiatkový úrad päť pamiatkových objektov: úsek Rovinka (Rovinka), úsek Nové Košariská a úsek Jánošíková (Dunajská Lužná), úsek Kalinkovo (Kalinkovo) a úsek Hamuliakovo (Hamuliakovo). Hrádza sa vyžíva na rekreáciu a nedávno na nej za peniaze z eurofondov pribudla ďalšia cyklotrasa.
„Pamiatku križuje variant rýchlostnej cesty, ktorý vláda nedávno schválila. My sa však budeme snažiť, aby sa to hrádze dotklo čo najmenej," hovorí starosta Dunajskej Lužnej Ladislav Cingel. Táto obec je zaujímavá rómskymi kováčskymi dielňami, ktoré sa do určitej miery môžu považovať za technické pamiatky.
„Volajú nás preto železná dedina. Sú súčasťou obce už 300 rokov. Mnohé z nich sú dnes v rukách našich rómskych spoluobčanov," prezrádza Cingel. Ako hovorí, obec je na to hrdá a rómsku spoločnosť a jej umenie sa snaží pozitívne prezentovať.
