BUDMERICE. Archeologický tím dvoch inštitúcií pod vedením Júliusa Vaváka a Pavla Jelínka aktuálne pracuje na jednom z mála systematických archeologických výskumov v rámci Slovenska. Lokalita sa nachádza na pomedzí katastrov Budmeríc a Jablonca, presnejšie údaje odborníci nechcú uviesť. „Máme problém s vykrádačmi archeologických nálezísk - takzvanými detektoristami," vysvetľuje Pavol Jelínek zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI).
Zvyšky jedál z doby bronzovej
„U nás zväčša prebiehajú len záchranné výskumy, ktoré štát povinne predpisuje investorom. V tomto prípade nejde o preteky s časom, máme dostatok priestoru na interdisciplinárnu spoluprácu s archeobotanikmi a archeozoológmi," ozrejmuje Jelínek výnimočnosť výskumu.
Archeológovia pri preplavovaní zeminy.
Popri kopaní nálezov v sonde, ich určovaní a datovaní, patrí ku každodennej činnosti archeológov tiež preplavovanie zeminy cez špeciálny „tank" s jemnými sitami, vďaka čomu sa zachytávajú zvyšky semien, ale i jedál. „Vďaka tomu sa dozvieme, čo naši predkovia z obdobia staršej doby bronzovej (18. - 15. storočie pred n.l.) jedli, pestovali a chovali," dodáva Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku.
Žila tu bohatá vrstva
Význam tejto archeologickej lokality je známy už od 50. rokov. „V tom čase prišla technika hlbšej orby, vďaka ktorej sa zistilo, že ide o oblasť veľmi bohatú na archeologické nálezy," hovorí Vavák.
Už pred pár rokmi tu prebehol záchranný archeologický výskum, neskôr tu bol vyoraný depot (poklad) bronzových predmetov (kopija, sekera, náramok). „Aj najnovšie nálezy bronzovej ihlice, pekného srdcovitého závesku, ale i prsteňa a náušnice dokladajú, že tu žila i bohatšia vrstva," vysvetľuje Vavák. Archeológovia dosiaľ našli aj množstvo rôznorodej keramiky, medzi nimi i celé nádoby, prasleny, kostené šidlá, či dláta.
Nálezy pochádzajú z prelomu staršej a strednej doby bronzovej, kedy v oblasti juhozápadného Slovenska pôsobila takzvaná maďarovská kultúra (podľa obce Maďarovce). To, že išlo o významnejšiu osadu, dokladá aj jej trojité valovo-priekopové opevnenie. To odhalil geofyzikálny prieskum náleziska.
Podobne významná opevnená osada z tohto obdobia je v rámci Bratislavského i Trnavského kraja známa už len pri Devíne a vo Veselom v okrese Piešťany. „Budmerická je však mimoriadne dobre zachovaná a veľmi veľká," zdôrazňuje Vavák.
Metalurgia farebných kovov
Hoci osadu zrejme obývala vyššia vrstva, Jelínek podotýka, že si pod tým nemožno predstavovať vládnucu aristokraciu v dnešnom zmysle slova: „Sociálne rozvrstvenie vtedy nebolo také výrazné, rozdiely medzi bohatými a chudobnými boli omnoho menšie."
Je však pravdepodobné, že v osadách tohto typu žili skupiny, ktoré ekonomicky ovládali svoje okolie, organizovali prácu, sústreďovali výrobu, disponovali vojenskou silou. „Je jasné, že nešlo o bežných roľníkov, ale o ľudí, ktorí sa mohli zaoberať obchodom a výrobou," dodáva.
Jedným z cieľov výskumu je nájsť ďalšie dôkazy o výrobnej činnosti. „Je vysoko pravdepodobné, že na tomto mieste prebiehala metalurgia farebných kovov, čo dokladajú nielen bronzové predmety, ale najmä nájdená struska - odpad, ktorý pri metalurgii vzniká," hovorí Vavák.
Archeológom sa naviac podarilo zachytiť aj kamennú formu, ktorá zrejme slúžila na odlievanie ingotov - z medi či bronzu. S touto surovinou sa dalo obchodovať.
Vzdialené kontakty
Cieľom výskumu je tiež nájsť ďalšie stopy po obchodovaní. „Našli sa tu čepele z obsidiánu (sopečné sklo, používané na výrobu kamenných nástrojov), ktorý pochádza z oblastí stovky kilometrov odtiaľto, čo svedčí o vzdialených kontaktoch," hovorí Jelínek. „Je možné, že takéto osady mali sprostredkované kontakty aj na vyspelejšie Východné Stredomorie, Grécko."
Osada leží na významnom komunikačnom ťahu z juhu na sever, nachádzala sa tu vetva jantárovej cesty. „Významná bola zrejme aj cesta cez Karpaty smerom na priesmyk, kde sa nachádza Červený Kameň," dodáva Vavák. „Práve na takýchto miestach vznikali dôležité osady - vďaka Malým Karpatom tu mali dostatok dreva, zrejme i farebných kovov, lovnej zveri, blízky potok Gidra bol zas stabilným zdrojom vody."
Okrem zásobných, neskôr odpadových, jám a plytkej priekopy archeológovia zrejme narazili aj na zvyšky obydlia. Z tohto obdobia sa ich zatiaľ zachytilo len veľmi málo. „Zväčša sa vtedy stavali nadzemné kolové domy, toto obydlie však môže byť i zahĺbené," hovorí Vavák.
Na lokalite sa našli keltské pamiatky a iné nálezy, čo dokladá, že bola obývaná vo viacerých obdobiach. Najväčší význam však dosiahla v staršej dobe bronzovej.
Archeologický výskum prebieha pod záštitou SAHI a Malokarpatského múzea v Pezinku. Hradený je zo súkromných zdrojov Zoroslava Kollára, ktorý financuje aj rozsiahle výskumy v Guatemale a Sýrii.
Pavol Jelínek (vľavo) a Július Vavák v blízkosti sondy.
