Výstavu predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny Ernesta Zmetáka (na snímke vpravo) pod názvom Talianske inšpirácie otvorili vo štvrtok v SNG - vo Vodných kasárňach. Na vernisáži sa zúčastnil aj prezident Rudolf Schuster s manželkou Irenou (vľavo). FOTO SME - PAVOL MAJER
ko malo more, nikdy by som z neho neodišiel.“
Študijné cesty Ernesta Zmetáka do Talianska by nebolo jednoduché spočítať. Prvú uskutočnil v roku 1947. Ak na výstave vyhľadáte obrazy z tohto roku (Rímska krajina, Zátišie s rybami, Z Capri), možno vám majstrova maľba bude pripomínať zemitú paletu a kompozičnú kompaktnosť Cézannových obrazov. Veď napokon študoval v Budapešti, kde bol na vysokej škole výtvarných umení žiakom profesora Vilmosa Aba-Nováka, Cézannovho nasledovníka.
Ale na výstave nájdete aj iný typ maľby. Je v ňom viac prítomná jednoduchosť a čistota, priezračná ľahkosť, prirodzený „poriadok“. Maľba pripomína vzdušný plenér Giottových diel, ktorý je dôležitou súčasťou jeho biblických výjavov (Dóm v Cefalú, Motív z Amalfi, obrazy Benátok).
Taká je inšpirácia Zmetáka - keď je moderná maľba fascinovaná Picassom, on je priťahovaný umeleckým hľadaním Cézanna, a ak svet obdivuje viac umenie a diela vrcholnej renesancie, on nachádza čaro vo freskách Giotta. Tu sa však prejavuje aj duchovný rozmer umelca, pre ktorého umenie vždy musí byť spojené s morálnosťou.
V roku 1958 získal Ernest Zmeták na XXIX. bienále cenu Vatikánu za päťfarebný drevorez Útek do Egypta, nemohol ju však prevziať. Prevzal ju až o dva roky a strávil vďaka nej v Taliansku tri mesiace. „Vtedy som ani nevedel, že na bienále vystavujem. Doktor Karol Vaculík, prvý riaditeľ SNG, sám vybral grafiku a poslal ju do súťaže,“ skromne dnes ocenenie komentuje majster.
V rokoch 1949 - 1952 pôsobil Zmeták ako asistent Ľudovíta Fullu na VŠVU v Bratislave. Zvláštnou „náhodou“ je v SNG súčasne inštalovaná výstava oboch slovenských majstrov. „Stretol som sa s Fullom po 50 rokoch, v najvyššej národnej inštitúcii. Ruky si už podať nemôžeme.“
V päťdesiatych rokoch sa však Zmeták neživil umením. „Žil som z remesla - z mozaiky, v tom čase ju tu nikto nezvládal.“ V roku 1957 začal napríklad pracovať na mozaike v tympanóne Primaciálneho paláca, ktorú podľa klasických vzorov rímskej mozaiky vykladal z prírodného mramoru päť rokov. Známe sú však aj mozaiky z lamačského kostola, kostola v Rabči či nemocnice v Prievidzi.
A ako sa takmer posledný žijúci predstaviteľ slovenskej moderny pozerá na súčasné umenie? Zdá sa mu, že národná kultúra stagnuje a dáva prednosť chvíľkovým trendom, ktoré často vedú do slepej uličky. Na samotných umelcoch mu najviac prekáža, že sú príliš zahľadení do vlastného diela. Mali by byť sebakritickejší a vidieť pozitívne aj tvorbu iných umelcov. On sám je známym zberateľom výtvarného umenia a uznávaným znalcom. Ernest Zmeták s manželkou Danicou darovali štátu diela, z ktorých bola v Galérii umenia v Nových Zámkoch (rodisku maliara) v roku 1980 sprístupnená stála expozícia umenia 16. až 20. storočia.
Výstava Talianske inšpirácie potrvá do 26. júla, ponúka viac ako 60 olejomalieb, akvarelov, grafík a kresieb. Sú farbistým pohľadom na viac ako 50 rokov trvajúcu fascináciu talianskou krajinou, ale predovšetkým jej kultúrnym duchom.
MILADA ČECHOVÁ
