Foto archív
Gynekologicko-pôrodnická klinika v Brne ponúka oproti slovenským pôrodniciam lepšie služby a najmä jej personál je príjemnejší. Preto do Brna chodia rodiť aj Slovenky. Rozprávali sme sa s primárom brnianskej nemocnice, Slovákom MUDr. MARTINOM PETRENKOM, CSc (na snímke). Pracoval 15 rokov v pôrodnici na Zochovej ulici v Bratislave, do Brna odišiel pred ôsmimi rokmi.
Koľko slovenských žien k vám prichádza? Koľko stojí pôrod?
„Stojí asi 15– až 20-tisíc českých korún. Slovenské ženy k nám chodia rodiť, na operáciu, alebo umelé oplodnenie. Ale nie je ich veľa. Príčinou je vzdialenosť, finančné dôvody a získavanie dôvery. Pri prvej návšteve sú nadšené, ale potom rodina povie: ‘Čo blázniš.‘ Nechcem, aby sa z toho stal exodus slovenských rodičiek z pohraničia, mojím cieľom, pretože som Slovák, je motivácia. Chcem trošku vyprovokovať kolegov zo Slovenska, aby s tým niečo urobili. Združenie Pronatal robilo prieskum slovenských pôrodníc. Všetky priznávajú, že rodičky u nich rodia v polohe na chrbte, sem-tam niekoho pustia k pôrodu.“
Čo rodičky najviac oceňujú, čo im na Slovensku chýba?
„Úplne prvé mi povedia – máte diametrálne iné správanie personálu. To, či je niekto primár alebo superoperatér, pacientov zaujíma na poslednom mieste. Oceňujú čas, ktorý im personál venuje, neexistuje dvojhodinové čakanie v ambulancii. V Čechách nie je taký rozšírený zvyk hľadať si známeho lekára, ľudia viac dôverujú a to obmedzuje priestor pre „šedú ekonomiku.“
U nás sa vo všetkých pôrodniciach, okrem Banskej Štiavnice, rodí len v klasickej polohe na chrbte. Vy v Brne ponúkate možnosť vybrať si. O čo je záujem?
„Najčastejšie ženy rodia v sede (52%), na špeciálnom vaku a na boku a potom ešte v jednej polohe, kde manžel sedí pred ženou s rozkročenými nohami, drží manželku pod pazuchy a ona sa o neho, sediac na stolčeku, opiera – to je veľmi obľúbená poloha. V klasickej polohe zostáva asi 12 percent žien. Je to neprirodzená poloha, je len otázkou zvyku, že pri nej lekári zostávajú, je to problém neochoty reagovať na vývoj vo svete. Dokážem to porovnať, lebo som pôsobil 15 rokov tu a osem v Českej republike. Tu nie je tendencia k zmenám. V Bratislave sú štyri gynekologické kliniky. V Brne máme jednu, ročne s 5000 pôrodmi, v Bratislave na jednej klinke je tisíc a menej pôrodov a počet lekárov je dvoj– až trojnásobný, lekári nie sú efektívne využití, málo zarobia, a tak si hľadajú iné príjmy. Predpokladám, že problém je, že nikto nemá politickú silu, aby rozhodol o zlúčení či zrušení nemocnice. V Brne aj v Prahe to dávno urobili. Nikoho pritom nevyhodili na ulicu, našli sa pre nich miesta či jeden lekár odišiel do dôchodku a neprijal sa ďalší. Nedá sa to totiž urobiť jednorazovo.“
Slovenskí lekári sa zmenám bránia. Ponúknuť možnosť vybrať si polohu, mať pri sebe partnera, akoby bolo príťažou. Je to výhoda aj pre lekára?
„Veľmi dôležité je zvýšenie kompetencií pôrodným asistentkám u nás sa fyziologickému pôrodu venuje pôrodná asistentka, rodičku aj vyšetruje. Odbremení to lekára a on sa môže venovať rizikovým pôrodom. Pre lekárov a personál bude nemocnica priateľská, keď budú dobre zaplatení. Zaplatení za svoje služby, za to, že sa na pacientku usmievajú, všetko jej vysvetlia. U nás lekár po operácii príde za pacientkou, všetko jej vysvetlí a potvrdí to podpisom v chorobopise.“
Ako sa vám v Brne podarilo zmeniť sa z klasickej štátnej nemocnice na súčasnú?
„Sme stále štátna, dokonca fakultná nemocnica. Slovenskí kolegovia tvrdia, že české zdravotníctvo má na pacienta asi 2-krát toľko, ako slovenské, no je to nielen o peniazoch, ale aj o vzťahoch. Od toho sa treba odraziť. Keď príde pacientka, nemôže sa stať, že sestry chodia okolo, nikto si ju nevšíma. Tieto pozostatky socializmu pretrvávali aj v Čechách. Tvrdo sme presadzovali, aby sa sestry aj lekári správali profesionálne, prišli za pacientkou, podali ruku, predstavili sa. Je to aj o konkrétnej adresnej zodpovednosti, pacient má oprávnený pocit, že je dôležitou osobou. My sme tiež nezačínali ľahko, väčšinu prostriedkov sme získali sponzorsky.“
Môže zmeniť stav tlak zdola?
„Tlak zdola, od verejnosti musí byť. Prečo máte od niektorých lekárov počúvať – vy tomu nerozumiete. Odpovedám na otázky na internete (www.9mesicu.cz, www.edusan.sk) a často dostávam maily zo Slovenska: Pán doktor mi nechcel odpovedať. Evidentne sú tu niektorí kolegovia ešte stále poznačení mýtom, že len lekár má pravdu. Pacientka má právo na presné informácie. Ja rešpektujem jej názor, ak chcem niečo urobiť, musím jej to vysvetliť. Ak ju nedokážem presvedčiť a ona chce niečo iné, ak to nepoškodí jej zdravie, urobím to, ale musí podpísať informovaný súhlas.“
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
