Téma odpadových vôd a hospodárstva s odpadmi sa dnes stáva citlivou nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj peňazí. Európska únia totiž vysiela signály, aby sa hospodárstvo s odpadmi a odpadovými vodami ponúklo komerčnej sfére. „Viedeň touto cestou nejde,“ povedala mestská radkyňa pre životné prostredie Isabella Kossina, ktorá vedie rakúsku delegáciu na rakúsko-slovenskom seminári Životné prostredie bez hraníc – odpadové vody a odpadové hospodárstvo v Bratislave. „Odpadové hospodárstvo zostane v rukách mesta Viedeň, rovnako aj čistiareň odpadových vôd. Chceme zvyšovať kvalitu služieb, a nie zisky na úkor obyvateľov a na úkor životného prostredia,“ pokračuje.
Bratislava si v budúcej transformácii vodární a kanalizácií príklad z Viedne vziať nemôže. Kým u nás sa predpokladá, že do prevádzkovej spoločnosti pustíme zahraničného investora, vo Viedni sa o prevádzku aj správu stará mesto.
Viedeň totiž ešte vlani vydala ústavný zákon, ktorý privatizáciu vodární zakazuje. „Zmena zákona je možná, až keď ju schváli dvojtretinová väčšina parlamentu. Keďže sociálnodemokratická strana má vo Viedni väčšinu, ani sa o tom nerozmýšľa,“ dodala radkyňa pre SME. Cenu vodného a stočného majú Viedenčania jednotnú – 1,5 eura za meter kubický – a stanovuje sa na úrovni vládneho uznesenia.
Podľa Martina Martinčáka z magistrátu, keď vodárne a kanalizácie prejdú od štátu na mesto, bude musieť len do rekonštrukcie kanalizácie investovať štyri miliardy korún, investície do rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd ešte nevyčíslili. Zatiaľ na ne nie sú ani projekty. Keďže sa samospráva za desať rokov svojej existencie na túto situáciu finančne nepripravila, musí sa podeliť o vplyv so súkromnou sférou. Bratislavčanom to však nezaručí stabilnú cenu vodného a stočného.
INGRID DROZDÍKOVÁ
