SME
Nedeľa, 20. september, 2020 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Devínska: Zo dňa na deň sídlisko

Miestni tvrdia, že v Bratislave sú oveľa rizikovejšie miesta pre život ako ich mestská časť.

Devínska Nová Ves je sídlisko v prírode. Bratislavčania sa tam sťahujú pre pokoj. Sídlisko má probémy s mäkkými drogami, podobne ako ostatné mestské časti, žiadna väčšia kriminalita tu však nebola.Devínska Nová Ves je sídlisko v prírode. Bratislavčania sa tam sťahujú pre pokoj. Sídlisko má probémy s mäkkými drogami, podobne ako ostatné mestské časti, žiadna väčšia kriminalita tu však nebola. (Zdroj: SME – TOMÁŚ BENEDIKOVIČ)

DEVÍNSKA NOVÁ VES. Nie je to klasická mestská štvrť, ale ani vidiek. Devínska Nová Ves je akoby mimo mesta, od ostatných mestských častí je oddelená prírodou. Súčasťou Bratislavy je asi 40 rokov. Obec bola známa najmä pre chorvátskych prisťahovalcov, ktorí prišli v 18. storočí.

Dnes sa rozdeľuje na starú časť, s rodinnými domami a typickými dvormi, a na novú časť – panelákové sídlisko. Vďaka nemu sa sem vlastne zo dňa na deň prisťahovalo 12-tisíc ľudí.

Malá rezervácia

„Devínska bola kedysi ako taká rezervácia,“ hovorí miestna poslankyňa Eva Vargová (Nezávislé fórum).
Z jednej strany rieka Morava a hranice s Rakúskom, ktoré boli desaťročia uzavreté a strážené, z druhej Devínska Kobyla. „My sme zažili šok. Zo dňa na deň pribudlo 10-tisíc ľudí, skokom. To prináša rôzne problémy, riešime ich vlastne už 20 rokov,“ hovorí.

Sídlisko sa tu začalo stavať v roku 1989, to tu už existovali aj Bratislavské automobilové závody, dnes Volkswagen, ktorý zamestnáva až 8,5-tisíca ľudí. Množstvo z nich sem za prácou dochádza, alebo sa sem pre fabriku presťahovalo z rôznych kútov republiky.

Pokoj

Vargová hovorí, že obyvatelia Devínskej ju až do včera pokladali „za najpokojnejšiu mestskú časť“. „Kto sa sem raz prisťahuje, už nechce odísť, tí, ktorí sa vyšvihli z toho sídliska, si kupujú domy na okraji, preč nejdú.“

V skratke
  • počet obyvateľov: 17 077
  • poloha: severozápad mesta, blízko Moravy, ktorá tvorí hranicu s Rakúskom
  • obec pričlenili k Bratislave v roku 1972
  • V roku 1974 tu postavili Bratislavské automobilové závody, dnes je tu Volkswagen
  • pamiatky: kostol Ducha Svätého, pôvodne renesančný.

Podľa nej miesto, kde sa včera strieľalo, nebolo nijakým spôsobom rizikové. „V Bratislave sú oveľa rizikovejšie miesta,“ myslí si. František Baňas, tiež miestny poslanec, bol kedysi veliteľom polície v Devínskej.

„To však bolo ešte v čase, keď sme mali 10­, 11-tisíc obyvateľov. Teraz ich je skoro 20-tisíc. To je ako jedno okresné mesto. No a na to tu nie sú vytvorené adekvátne podmienky bezpečnosti, upozorňovali sme na to,“ povedal.

Sídlisko má podľa neho problém s mäkkými drogami. Kriminalita podľa poslanca Ladislava Šimona (KDH) nie je v Devínskej vypuklejšia ako inde, snažia sa pracovať s mládežou a organizujú skôr preventívne akcie – tábory, besiedky a podobne. „Drogy sú problém celej Bratislavy.“

Mali špeciálny režim

V Devínskej Novej Vsi možno ešte dnes nájsť pozostatky hraničného opevnenia z čias socializmu, žije tu množstvo bývalých pohraničníkov, ktorí strážili hranicu pred snahou o emigráciu do Rakúska.

Obyvatelia hovoria, že by väčšiu kontrolu privítali aj dnes. „Streľba v Devínskej bola a nie raz, vždy však išlo skôr o opilecké žartíky a výtržnosti,“ hovorí Jozef Hrabina (Občiansky klub). V okolí ulíc, kde sa tragédia stala, bola vraj kedysi večierka a sú tu krčmy, skôr tu býval problém so záverečnou.

„Neviem si to vysvetliť. S Rómami problém u nás nikdy nebol, normálne sme vychádzali, to bude asi iné pozadie, ako etnické,“ hovorí o tragédii.

Ťažko sa predávajú byty

Vargová hovorí, že na ulici Pavla Horova a v okolí sa však byty predávajú horšie, ide o lokalitu, kde bývali aj sociálne slabší.

Mestská časť má v okolí sociálny byt, nešlo však o ten, kde sa vražda stala. Byt nad škôlkou, kde rodina žila, patril medzi bývalé obecné, už sa však predal a je v súkromných rukách.

Podľa predsedníčky poslaneckej sociálnej komisie, lokalita, kde sa tragédia stala, nie je ani zónou, kde by miestni poberali nejaké dávky.

Očami miestneho: S bytmi prišla anonymita a nuda

Ešte v polovici 70. rokov minulého storočia bola Devínska Nová Ves obyčajnou dedinou. Síce kúsok od Bratislavy, ale len s jedným autobusom MHD, jedným väčším nákupným strediskom, kultúrnym domom
a tromi krčmami.

O vraždách nikto nechyroval a keď niekto zomrel neprirodzenou smrťou, napríklad spadol zo stromu priamo na hlavu, hovorilo sa o tejto udalosti aj mesiac.

Začiatok konca Devínskej prišiel s výstavbou Bratislavských automobilových závodov (dnes Volkswagen) a veľkých panelových sídlisk priamo v obci, ktoré tam vyrástli ako ozrutné rakovinové nádory. Plánovači na sídliská nasťahovali tisícky ľudí, ktorí sa ocitli v cudzom prostredí, bez záujmu o život, históriu či kultúru obce.

droty.jpg

Pohraničnú Devínsku Novú Ves desaťročia od Rakúska okrem rieky Morava oddeľoval aj ostnatý drôt. Z našej strany plota vyrastalo betónové sídlisko. FOTO – WIKIMEDIA.ORG

V posledných desiatich rokoch Devínsku Novú Ves postihlo to, čo kedysi Petržalku – lacné bývanie. Zlá povesť Petržalky a jej vysoká kriminalita spôsobili, že ceny bytov a podnájmov boli najlacnejšie v celej Bratislave.

Lenže vyriešenie dopravy a blízkosť centra ceny bývania postupne vyrovnali a v kategórii „lacné bývanie“ sa ocitla Devínska Nová Ves – od centra Bratislavy vzdialená 25 kilometrov, so zlou dopravou, vysokou kriminalitou a minimom možností na trávenie voľného času. Nemala výhody mesta ani dediny a mala nevýhody oboch – anonymitu a ľahostajnosť mestského sídliska a nudu a provinčnosť dediny. Kto už chcel na takomto sídlisku bývať a na ako dlho?

Kedysi na území tejto obce sídlili Rimania, Frankovia, Slovieni i Avari. Má unikátnu prírodu a nevšednú chorvátsku kultúru, žijúcu dodnes. Po tom, čo sa stalo včera, bude mať Devínska Nová Ves ďalšie prvenstvo – ozbrojenca strieľajúceho z automatickej pušky na ulici do ľudí.

Lenže takých sídlisk, aké sú v Devínskej, je na celom Slovensku veľa, možno stovky. Keď je vytlačená pôvodná kultúra, lokálpatriotizmus a hrdosť, nastúpi anonymita, ľahostajnosť, tuposť, nezáujem o nič a latentná zlosť na všetko a na všetkých, bublajúca pod povrchom. K stlačeniu spúšte potom niektorí ľudia nemusia mať ďaleko.

Dušan Taragel
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  2. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  4. Home (ale aj) Office
  5. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  6. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  8. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  10. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov
  1. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  2. Poznanie
  3. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  6. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  7. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  8. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  9. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  10. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 32 389
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 27 937
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 631
  4. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 401
  5. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 12 280
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 11 810
  7. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 506
  8. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 650
  9. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 567
  10. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 9 529
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu