Pezinskému vinohradníkovi poškodili krúpy spolu so záplavami vyše 80 percent vinohradov.
PEZINOK. ŠENKVICE. Vinohradníci z pezinského okresu sa zhodujú na tom, že pôjde o najhoršiu úrodu hrozna za posledné roky. Vladimír Baričič, predseda Vinohradnícko-vinárskeho družstva podielnikov Karpaty, si takúto spúšť za svoju 30-ročnú prax nepamätá, a to zažil viacero nepriaznivých rokov.
„Tento rok sa dá pre vinohradníkov Malokarpatskej oblasti, ale aj pre poľnohospodárov ako takých, označiť ako katastrofálny."
Zničené na viac ako 80 percent Vinohrady družstva sa rozprestierajú na 185-tich hektároch. Zničených je viac ako 80 percent vysadeného viniča. „Časť nám zbili krúpy a niečo zobrali choroby," opisuje Baričič.
Najviac je znehodnotený vinič nad Grinavou smerom na Limbach. Baričič hovorí o stopercentnom zničení. Ktorá odroda si vyčíňanie počasia odniesla najviac, nie je možné určiť. „Všade máme niečo vysadené. Poškodenie je plošné."
Z dlhodobého hľadiska to podľa Baričiča môže mať za následok nižšiu produkciu hrozna v nadchádzajúcom roku.
Poškodené drevo. FOTO: ARCHÍV VVDP KARPATY
„U poškodeného starého dreva (jednoročného až dvojročného) bude problém pri reze a následne pri vyväzovaní pre narušené vodivé pletivá. Tie sa môžu pri vyväzovaní a silnejšom vetre lámať," opisuje Baričič možné problémy.
Pre vodu sa nemohol vinič ošetriť Do obdobia pred tromi týždňami padlo v danej oblasti až 560 mililitrov zrážok. Vďaka tomu sa zvýšil výskyt hubových chorôb. Išlo najmä o perenospóru, ktorá napadla vinič v čase jeho kvitnutia. Choroby sa prejavili v dobe, keď boli vinohrady zaplavené a nebolo možné dostať sa s mechanizáciou do porastov.
„Nemohli sme vykonať chemické ošetrenia porastov a taktiež kultivačné práce ako odburiňovanie - plečkovanie," hovorí Baričič. Pri priaznivom počasí sa inak ochrana aj kultivačné práce vykonávajú bez problémov. Pôda je v súčasnosti tak presiahnutá vodou, že nie je schopná nasať ďalšiu. Po každom daždivom dni sa preto tvoria vo vinohradoch jazerá.
„Ak chceme a vlastne musíme zachovať predpoklad vytvorenia základu pre nasledujúci rok, musíme vykonávať chemickú ochranu aj napriek uvedeným skutočnostiam počas celého roka, avšak v inom režime. To znamená, že náklady sa znížia iba minimálne a minimálne budú aj tržby."
Odrody viniča reagujú na krúpy odlišne Rozsah ujmy na šenkvických vinohradoch nebol taký veľký ako na hlavnom ťahu Pezinok - Svätý Jur. Poškodenie zasiahlo od desať do 40 percent miestnych vinohradov.
„V Šenkviciach sme zaznamenali v tomto vinohradníckom roku výskyt ľadovca v dvoch termínoch, a to 25. a 30. mája. Krúpy spôsobili na viniči škody od desať do 40 percent v závislosti od odrody, expozície (orientácie) vinohradu, lokality či spôsobu jeho vedenia," hovorí vinohradník a šľachtiteľ viniča Tibor Ruman zo Šenkvíc. O tom, do akej miery bol poškodený konkrétny vinič, rozhodujú jeho vlastnosti.
„Aj samotné odrody reagujú na poškodenie ľadovcom odlišne. Citlivo reagujú, a teda viac sú poškodené odrody s dlhými internódiami (časť stonky, pozn. red.) a veľkými listami. Takouto odrodou je napríklad. Dornfelder. Naopak, odrody husto olistené a s krátkymi internódiami odolávajú ľadovcu lepšie. Príkladom je odroda Zweigeltrebe alebo Tramín červený," vysvetľuje Ruman.
Jeden z najhorších rokov Tohtoročné krúpy nespôsobili len priame škody na hrozne. Poškodilo sa aj plodonosné drevo, čo sa podľa Rumana môže prejaviť negatívne aj v budúcom roku.
V Šenkviciach sa odohrávala rovnaká situácia ako v Pezinku, pokiaľ ide o problémy s chemickým ošetrením.
Chemické ošetrenie viniča znemožnila voda. FOTO: ARCHÍV VVDP KARPATY „Z pohľadu výskytu chorôb a krupobitia patrí tento rok k jedným z najhorších vôbec. Málokedy sa ľadovec vyskytuje na takom rozsiahlom území a v takomto veľkom rozsahu. Doteraz sme boli zvyknutí skôr na lokálne poškodenia, keď bola zasiahnutá jedna časť vinohradníckej obce a druhá nie," spomína Ruman.
Vinohradníkom sa pre nepriaznivé počasie zvýšili pracovné aj finančné náklady. Ošetrenie viniča teraz zaberie viac času a zhltne viac peňazí.
„Vyššie náklady sa prejavili v náročnejších zelených prácach a najmä v chemickej ochrane vinohradov. Nakoľko sa to odrazí na cenách vína, odhadnúť nevedel.
Vinári už objednávajú zo zahraničia Vincent Jakubec, predseda modranského spolku Vincúr, ktorý združuje vinohradníkov, vinárov, znalcov a milovníkov vína, hovorí, že na produkcii vína sa škody po májových kalamitách odraziť nemusia.
„Tlačí sa nám tu jeden fenomén. Vinári začínajú nakupovať hrozno v zahraničí, napríklad v Maďarsku." Podľa jeho informácií si už veľkí vinári objednali mušty práve tam.
Podľa Rumana sa takéto hrozno z dovozu bude dať použiť len na akostné vína, nie na vína s prívlastkom. Jakubec však poukazuje na súčasne platný zákon, inšpirovaný francúzskym systémom, podľa ktorého sa vína netriedia podľa toho, aké sú (stolové, akostné prívlastkové), ale podľa lokality.
Jednoducho napísané, na etikete teda stačí uviesť, že víno bolo vyrobené v Európskej únii.
Poisťovne odškodňujú To, že pezinský región bol bohatý na škody na plodinách pocítili aj poisťovne. Spoločnosť Allianz-Slovenská poisťovňa doteraz vyplatila svojim poškodeným klientom podľa hovorkyne Lucie Muthovej približne 190-tisíc eur. Z toho 100-tisíc eur putovalo vinohradníkom, ktorých kalamita postihla najviac.
„Predpokladáme, že celkové plnenie bude do výšky 220-tisíc eur." hovorí Muthová. Celkové škody na plodinách sa pohybujú okolo 358-tisíc eur.
Spoločnosť Agra, ktorá sa špecializuje na poistenie poľnohospodárskych plodín, už vyplatila všetkých poškodených vinohradníkov.
„Jej prioritou je vyplatiť škody do 14 dní odo dňa obhliadky," hovorí Ruman, ktorý pre túto spoločnosť pracuje. Podľa odhadov poisťovne bolo poškodených minimálne 300 až 400 hektárov vinohradov.
„Po obhliadkach, ktoré sme urobili na poistených vinohradoch, odhadujeme škody až do výšky 500-tisíc eur," hovorí riaditeľ Agry Dalibor Bán.
Ak si niekto podľa Baričiča svoju úrodu nepoistil, môže to znamenať aj likvidáciu jeho podniku.
„Pri veľmi nízkych cenách za poľnohospodárske produkty je každý zvýšený náklad do výroby, teda aj výška poistného, pre mnohých nemožná. Potom bývajú dôsledky takýchto rozmarov počasia pre podnik alebo farmára priam katastrofálne.
