Po námestiach a nádvoriach Starého Mesta rozbalili svoje stánky remeselníci z celého Slovenska. Mnohí z nich výrobu svojho tovaru po celý víkend aj predvádzajú.
STARÉ MESTO. Kto sa pristaví pri stánkoch na Hviezdoslavovom námestí, môže sa dozvedieť rôzne zaujímavosti. Napríklad, že svor vyrastá v spílených pňoch ihličnatých stromov aj desať rokov, a že je to zárodok nového stromu, z ktorého si v minulosti bačovia vyrábali riad. A že prekrásne vonia živicou, to zistia tí, čo sa nerozpakujú si nahrubo otesanému svoru privoňať. Alebo, že keď sa vyrábajú drevené šindle na strechu, musia sa robiť z mokrého dreva, inak popraskajú a rôzne iné zaujímavosti o desiatkach remesiel.
Prichádzajúcich od Nového mosta včera vítal pohľad na ľudí konzumujúcich bryndzové halušky. Posedávali nie len na laviciach pred stánkom, kde sa podávali, ale aj všade naokolo.
Hneď ďalšia vôňa arómu jedál prebila - štipľavý dym z prenosnej kováčskej vyhne vháňal po vetre idúcim slzy do očí. Všeobecne však návštevníkom podujatia Dni majstrov ÚĽUV s podtitulom Slovensko v Bratislave, oči žiarili nadšením.
Výrobky zo svoru poznať na prvý pohľad, kresba na dreve nie je pravidelná, vytvára akoby mapy.
FOTO - VIERA JUHÁSZOVÁ
Od západu na východ
Smerom k Slovenskému národnému divadlu bola nálada stále veselšia, možno aj tým, že remeselníci sú rozdelení podľa regiónov - západ, stred a východ. A dobrej nálade pri východniarskych stánkoch napomáha okrem naturelu aj blízke pódium pred divadlom. Na ňom sa po celý deň striedajú speváci a skupiny, hrajúce na ľudovú ale aj vlastnú nôtu a moderátor neúnavne zapája do spevu aj okoloidúcich. O niekoľko metrov ďalej im seriózne konkuruje pár, ktorý spevom doprevádza hru na plechové zvonce vo svojom stánku.
Nie len na prvý ale aj na druhý pohľad je vidieť, že v stánkoch sa nepredávajú "šmejdy", ale kvalitné "značky". Na druhej strane to potvrdzujú aj ich ceny. Detský klobúčik zdobený jednoduchou červenou stužkou, ktorý patrí k povinnej výbave každého malého folkloristu, stojí 35 eur.
Dobrý dojem z množstva kvalitných ľudových výrobkov trochu kazia stánky s bratislavskými "suvenírmi" hneď pod pódiom. Farebný mišmaš pôsobí medzi výrobkami z prírodných materiálov ako päsť na oko.
Paličky na babe
"Videli sme už rôzne trhy, ale tieto majú naozaj svojskú atmosféru," povedala pani Annemarie z Holandska. Spolu s manželom prišli do Bratislavy na víkend, zo Slovenska pochádza ich nevesta. Na akcii sa jej najviac páčili čipkárky, ktoré sú sústredené na Primaciálnom námestí.
"Tam odkiaľ pochádzam tiež máme čipky, tieto sú ale iné. Sú nádherné," netajila sa nadšením. Trpezlivo stála aj u jediného muža medzi desiatkami čipkárok, staršieho pána ktorý predvádza výrobu paličiek, ktoré sa pri viazaní čipiek používajú.
Paličkovaná čipka je ženská práca, vyskúšať si ju však môže každý. FOTO - VIERA JUHÁSZOVÁ
Medzi na prácu sústredenými ženami možno nájsť aj niekoľko dám, u ktorých sa dá paličkovanie vyskúšať. Túto možnosť využívali najmä deti. K dipozícii je aj "baba" ako sa hovorí valcu na ktorom sa čipka robí, pre kohokoľvek na samostatnom pódiu.
S deťmi rodičia smerovali na nádvorie sv. Juraja v Primaciálnom paláci. Toto je po oba dni vyhradené pre školu či škôlku remesiel. Po celom obvode nádvoria majú k dispozícii stoly, materiál a ochotných lektorov na tvorivé vyčíňanie: maľovanie na sklo, modelovanie z hliny či dva hrnčiarske kruhy, vystrihovanie z papiera, či výrobu bábok z kukuričného šúpolia a ďalších.
V sobotu krátko popoludní tam ani nebola tlačenica a do výroby vlastných kreácií sa s radosťou púšťali aj rodičia.
Hity našich prapredkov
Vyslovene mestskú atmosféru medzi silnou prevahou vidiečanov sa včera darilo vytvárať križovatke Sedlárskej a Panskej trom pánom z technického múzea v Brne.
Jeden z troch flašinetov v akcii. FOTO - VIERA JUHÁSZOVÁ
Striedavo vyhrávali hity druhej polovice 19. storčia či začiatku storočia minulého na flašinetoch, ako sa po našom hovorí - na verklíkoch. Kovový Čumil aj jeho živý napodobovateľ tak celú sobotu počúvali polky a valčíky a sem tam aj tango. Možno dnes sa už do rytmu hitov typu Ty muj sv. Antoníčku či Nikdy se nevráti pohádka mládí jeden z nich začne aj hýbať.
