Vyzerá to tak, že bratislavskí stavebníci hodili krízu za hlavu. Dobrá správa pre ekonomiku. Len škoda, že ich prosperitu sprevádza bezohľadnosť, ktorá je na škodu ostatným.
Nejde len o frflanie lokálnych skupiniek starousadlíkov, ktorým prekáža plot investora alebo nedeľná betonáž. Aby sa v dnešnom vystresovanom svete dalo existovať, človek potrebuje na oddych vzduch, priestor,
a nebojím sa povedať aj zeleň.
Dlhé diely - príklad dokaličeného urbanizmu - už nie sú jediné. Vo Vrakuni aj v Ružinove sa medzi paneláky, na fľaky vydratej trávy, tisnú objemovo premrštené novostavby. A nie sú to iba sídliská pre plebs. Ešte väčšie monštrá padajú na okoloidúcich na brehu Dunaja, v novej zóne, ktorú práve teraz otvárajú.
Už dnes niet kde zaparkovať a stojí sa v zápche? Ako asi budú naši potomkovia ďalej rozširovať nábrežie alebo takú Vrakunskú ulicu na Medzijarkoch, keď samospráva dovolila postaviť škatule rovno pri ceste?
Ťažko niečo namietať proti majetkovému právu, ale máme predsa právny štát, stavebné úrady a územné plánovanie. No ak niekomu prejde dodatočné zvýšenie stavby, tak sa niet čo čudovať, že jeho robotníci veselo makajú aj cez víkend.
