RUSOVCE, JAROVCE. Nielen chránený bobor, ale už aj drop fúzatý sa po rokoch vracia do Bratislavy. Ochranári ich pri poslednom zimnom sčítaní napočítali na pomedzí Slovenska, Rakúska a Maďarska až 264. To je najväčší počet za posledných 10 rokov.
Bobry u nás opäť žijú od 70. rokov, keď ich sem na pokraji vyhynutia začali vypúšťať rakúski ochranári a cez železnú oponu sa zvieratá dostali aj k nám. V 19. storočí sa počet bobrov rapídne znížil, najmä pre ich lov na kožušinu.
História dropov je podobná - s tým, že z okolia Bratislavy ich vyhnali poľnohospodári pred piatimi rokmi. Rusovské družstvo vtedy Sysľovské polia, kde sa vták vyskytuje, rozoralo. Toto územie je pritom podľa ochranárov posledným územím, kde sa u nás dropy zhromažďujú vo väčšom množstve.
Ako žije drop
- Drop fúzatý (lat. Otis tarda) sa živí rastlinami, hmyzom, občas požiera i malé hlodavce.
- Žije v malých kŕdľoch, samce sa združujú, nemajú teritóriá, ale panuje medzi nimi hierarchia.
- Hniezdia raz za rok v apríli až auguste. Ako hniezdo používajú plytké jamky v zemi. Na vajciach, ktoré sú väčšinou 2 až 3, sedí iba samica. zdroj: wikipedia
Pôdu vykúpili - pre dropa
Družstvo za rozoranie dostalo pokutu 500-tisíc korún, neskôr im pokutu znížili iba na 50-tisíc.
Pole vraj družstevníci rozorali na príkaz majiteľa. Jeden z majiteľov pozemkov, firma ROT v minulosti tvrdila, že v čase orby už zmluva s ochranármi o tom, že pôdu nebudú obrábať, vypršala. Štátna ochrana prírody totiž družstvu platila pol milióna korún ročne za to, že územie nebude obrábať.
„Myslenie poľnohospodárov sa pomaly mení," hovorí Ján Gúgh, ornitológ zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Podľa neho po výmene vedenia miestneho družstva sa ich spolupráca zlepšila, medzitým sa podarilo Štátnej ochrane prírody aj časť pozemkov vykúpiť.
„Tu sa hospodári tak, aby to dropom vyhovovalo, zakladajú sa úhory a vysádzajú pre ne plodiny," hovorí. To je napríklad repka. Župa tu začala vysádzať ovocné stromy.
Sadí aj župa
Ochranu dropa si najnovšie do svojej agendy zaradila aj župa. V stredu organizovala konferenciu o týchto vtákoch, projekt ochrany je spoločný pre slovenskú stranu aj šopronskú župu z maďarskej strany hraníc.
Za 12 mesiacov sa na pohraničí robil monitoring výskytu vtákov, teraz sa sadia ovocné stromy. Spolu ich má byť 300. Na projekt ochrany išlo takmer 340-tisíc eur, z toho asi 300-tisíc dala Európska únia.
Podľa župy drop u nás veľmi trpel pre industrializáciu krajiny a pre rozširovanie poľnohospodárskych území. Teraz podľa župana Pavla Freša (SDKÚ) okrem financovania zabezpečili aj zázemie tejto ochrane a reprezentujú „politickú vôľu, aby toto územie bolo zachované alebo rozšírené".
Podľa Freša išlo hlavne o monitoring. "Keď chcete mať chránené územia poriadne zdôvodnené, lebo tam sú rôzne tlaky aj zo strany možno developerov, možno iných ľudí, ktorí si predstavujú iné využitie územia, tak musíte dokázať, že ten ohrozený druh tam žije," povedal.
Drop je jedným z najťažších lietajúcich vtákov na svete a najväčším vtákom v Európe. V pohraničí pri Bratislave dnes žije asi až 400 jedincov.
Na Sysľovské polia je zakázaný vstup, ide o chránené vtáčie územie.
