DOLNÁ KRUPÁ. Voňavé ruže, zelený park, slávny Beethoven či príbeh ružovej grófky - to všetko môžu návštevníci zažiť v kaštieli v Dolnej Krupej, ktorý je v správe Hudobného múzea SNM.
Kaštieľ ukrýva nielen zabudnuté tajomstvá šľachtických rodín Brunsvikovcov-Chotekovcov, ale aj vzácne hudobné nástroje, hovorí Alena Krátka z Hudobného múzea.
Malej obci Dolná Krupá asi 10 kilometrov od Trnavy dominuje klasicistický kaštieľ. Pochádza z konca 18. storočia. Po odchode poslednej grófky Márie Henriety Chotekovej po 2. svetovej vojne ho vyrabovali. Neskôr sa ti zriadil ústav na liečenie tuberkulózy a v 60. rokoch ústav pre duševne chorých pacientov.
Koncom 70. a počas 80. rokov 20. storočia sa v kaštieli - vtedajšom Domove slovenských skladateľov, stretávali hudobní umelci, ktorí tu hľadali inšpiráciu. „Určite ju našli - veď prostredie je malebné. V okolí kaštieľa je 17-hektárový park, v ktorom rastie aj unikátny 150-ročný sekvojovec mamutí, vysoký vyše 45 metrov," hovorí Krátka.
Mesačný svit
Pri kaštieli sa ozývajú tóny nádhernej hudby. Svoj pamätník so stálou expozíciou tu má autor európskej hymny Ludwig van Beethoven.
Svetoznámy skladateľ mal veľmi blízky vzťah k Brunsvikovcom. Najmä k neteriam vlastníka dolnokrupského panstva Jozefa Brunsvika - k Júlii Guiccardiovej a Terézii a Jozefíne Brunsvikovým.
Jednej z nich, pravdepodobne Jozefíne, adresoval takzvaný list nesmrteľnej milej, jeden z najslávnejších milostných listov. Júlii zase dedikoval známu Sonátu mesačného svitu, ktorú podľa informácií pokračovateľov rodu Brunsvik-Chotek skladateľ skomponoval člnkujúc sa na jazere v parku kaštieľa.
Dušenka
Dolnú Krupú preslávila svojím rozáriom začiatkom 20. storočia posledná grófka Choteková. Miestni ju prezývali Dušenka, tak totiž nazývala spoluobyvateľov, keď sa prechádzala po dedine v slovenskom kroji.
Pri kaštieli grófka podľa Krátkej vybudovala najväčšie rozárium na Slovensku a v strednej Európe. „Výsledkami jej pestovateľského úsilia sa síce nemôžeme prezentovať, ale Slovenské národné múzeum sa snaží o návrat k slávnej tradícii. V súčasnosti prebieha nová výsadba historických ruží, ktoré sa pestovali na prelome 19. a 20. storočia a kvitnú len raz do roka."
Každoročne v júni býva v Krupej podujatie Slávnosť ruží, keď kaštieľ rozvoniava ružami pestovateľov z celého Slovenska.
Významný nález
„Ružová grófka" v estetickom cítení a výchove nasledovala svoje predchodkyne, keďže rodová vetva po praslici zohrávala významnú rolu v dejinách panstva.
„Na ženy tohto rodu upozorňujeme výstavou v Henrietinej komnate, kde prezentujeme deväť novoobjavených kresieb kontesy Henriety Brunsvikovej z rokov 1800 a 1801 s jej podpisom."
Tvorbu 13- alebo 14-ročnej dcéry Jozefa Brunsvika (starej matky grófky Chotekovej) mohol pravdepodobne obdivovať aj sám Beethoven.
Tento mimoriadne dôležitý nález dáva podľa Krátkej Hudobnému múzeu nádej, že sa do kaštieľa vrátia aj mnohé ďalšie predmety, ktoré sa po roku 1945 stratili alebo presunuli inam.
Kokoschka a Dopjera
Kaštieľ navštívili mnohé osobnosti. Návštevníci môžu nasledovať kroky rakúskeho maliara Oskara Kokoschku, francúzskeho spisovateľa Romaina Rollanda a slovenských skladateľov, literátov a výtvarníkov.
Z Dolnej Krupej sa v roku 1908 vysťahovala do USA rodina Dopyerovcov - vynálezcov akustickej rezofonickej gitary, zvanej dobro. Táto gitara s kovovým zvukom sa považuje za americký národný hudobný nástroj.
(baa, lin)
História múzea
Počiatky hudobného múzejníctva na Slovensku siahajú do 50. rokov 20. storočia, keď sa Juraj Šimko-Juhász usiloval o zriadenie Hudobného múzea v Dolnej Krupej.
Získal cenné dokumenty a nástroje z viacerých šľachtických sídiel ako základ muzeálnej zbierky.
V roku 1991 sa múzeum osamostatnilo od Historického ústavu SNM.
Presťahovali sa sem aj zbierky z múzea na Bratislavskom hrade, ktorý sa rekonštruuje.
Kaštieľ teraz ukrýva vyše 120-tisíc zbierkových predmetov.
