V centre Pezinka či Senca chýbajú oficiálne cyklochodníky. Cyklotúru môžu nadšenci kolesového športu začať až od okraja miest. Hlavným dôvodom, prečo ich v jadre miest niet, sú nedostatočne široké ulice. Ani v budúcnosti sa preto s cyklotrasami, ktoré by viedli mestom, nepočíta. Nie je ich kde vybudovať.
SENEC. PEZINOK. V centrách oboch miest cyklotrasy nevidno. Končia na okrajoch miest. Situácia sa nezmení ani v budúcnosti. Bránia tomu viaceré okolnosti.
Hlavný dôvod, prečo sa s budovaním cyklotrás priamo v mestách nepočíta, spočíva v hustote zastavanosti. Ulice nie sú dostatočné široké na to, aby sa z nich dala „ukrojiť" časť určená len cyklistom. V mestách sú preto cyklisti účastníkmi bežnej premávky a musia sa riadiť jej pravidlami.
Len dva oficiálne úseky cyklotrás
Cyklotrasy, ktoré by spĺňali podmienky, určené pred tento typ ciest, v centra Senca chýbajú. Dva úseky, ktoré sú vyhradené len pre cyklistov, sa nachádzajú v areáli Slnečných jazier.
„Jeden je na južnej strane jazier a meria asi 600 metrov. Druhý, s dĺžkou 300 metrov, sa nachádza na juhozápadnej strane," povedal vedúci Odboru životného prostredia Karol Czére.
V areáli sa môžu cyklisti pochybovať aj po ostatných cestách, hoci nie sú oficiálnymi trasami pre bicyklistov. Pohybujú sa tu chodci, aj autá, no platí tu obmedzenie rýchlosti.
Pre cyklochodníky nie je miesto
Pri rekonštrukciách ulíc sa podľa Czéreho s budovaním oficiálnych cyklochodníkov nepočíta. Ani teraz, ani do budúcna. Bránia tomu parametre ulíc. Pre budovanie cyklochodníkov nie je priestor.
„Pri rekonštrukciách ulíc horko-ťažko dokážeme dodržať základné parametre miestnych komunikácií a chodníkov. Chodník musí byť teraz široký 1,5 metra, kedysi to bolo 1,25 metra." Podľa Czéreho treba myslieť aj na pásy zelene.
V centre Senca sa dokonca nachádza 350 až 400 rokov stará oblasť, kde sa podľa neho nedá s cyklotrasami vôbec rátať. „Uličky sú tam kľukaté, oklieštené rodinnými domami."
Vylúčení z pešej zóny
Cyklotrasám neprajú ani vlastnícko-právne vzťahy. Mesto sa musí podľa Czéreho s niektorými obyvateľmi doťahovať a súd dáva väčšinou za pravdu ich vlastníckym právam.
Mesto riešilo problém s cyklistami v priestore pešej zóny. „V minulosti nám prišlo niekoľko žiadostí o obmedzenie rýchlosti cyklistov, ktorí jazdili po pešej zóne. Pešiu zónu sme vtedy zaraďovali do oblastí, ktoré mohli cyklisti využívať. Dali sme na dopravný inšpektorát požiadavku o výklad zákona. Ten jednoznačne hovorí, že cyklisti nemajú na pešej zóne čo robiť," povedal Czére.
Súčasť miestnych komunikácií
V Pezinku sú cyklochodníky súčasťou miestnych komunikácií a sú označené jednotným systémom značenia cyklotrás.
„Na cyklotrasy sú využité najmä krajnice miestnych komunikácií a poľné či lesné cesty s nespevneným povrchom. Stav cyklotrás je preto rovnaký ako stav našich komunikácií," povedal Peter Wittgrúber, ktorý sa zúčastnil na tvorbe Koncepcie budovania cyklotrás na území Bratislavského samosprávneho kraja.
O údržbu týchto ciest sa starajú správcovia jednotlivých komunikácií. V prípade Pezinka je to mesto, ktoré má podľa Wittgrúbera v tomto prípade obmedzené finančné možnosti.
Opäť technické parametre
„Jediný cyklochodník je vedený po ľavej strane Kupeckého ulice. Vyznačený je len vodorovným značením, a tak po ňom chodia aj chodci, prípadne na ňom parkujú autá," povedal Wittgrúber. Aj v prípade Pezinka platí rovnaký problém s technickými parametrami ulíc.
„V niektorých prípadoch sa pri riešení niektorých komunikácií rátalo aj s cyklochodníkmi. Avšak parametre ciest, najmä v centre mesta, to neumožnili."
Vychádzalo sa z koncepcie
Pezinok sa pri tvorbe cyklotrás riadi práve spomínanou koncepciou budovania cyklotrás, ktorú dala vypracovať Regionálna rozvojová agentúra Pezinok-Senec. Koncepcia mapuje možnosti budovania cyklochodníkov aj v Malokarpatskom regióne
„Koncepcia vychádzala z filozofie čo najväčšej bezpečnosti cyklistov. Snažila sa preto odkloniť cyklotrasy z hlavných ciest. Druhým kritériom boli čo najmenšie zásahy do životného prostredia, teda podpora tzv. green ways (zelených ciest). Tretím bola čo najmenšia finančná náročnosť," opísal Wittgrúber.
Mestá nemajú dostatok vlastných peňažných zdrojov a musia sa spoliehať na eurofondy.
Cyklotrasa Senec-Pezinok
V seneckom a pezinskom okrese spájajú cyklotrasy jednotlivé obce či mestá.
Cyklotrás mimo centra mesta je niekoľko. Žltou je vyznačený cyklochodník, ktorý spája obe okresné mestá. „Cyklotrasa Pezinok-Senec sa riešila z dvoch dôvodov. V prvom prípade išlo o odstránenie bezpečnostného rizika pre návštevníkov Seneckých jazier z okolia Pezinka. Cyklotrasa mala v druhom prípade pomôcť cestovnému ruchu oboch miest," vysvetlil Wittgrúber.
Cyklistov vraj vyháňali
Cyklochodník nie je podľa Czéreho v súčasnosti veľmi využívaný, pretože vedie dostratena. Končí niekde v Martinskom lese. Druhým dôvodom je podľa neho to, že cyklistov začali z lesov vyháňať. Wittgrúber o vyháňaní cyklistov informácie nemal.
„Môžem len povedať, že v rámci prípravy tejto cyklotrasy, obsahovala projektová dokumentácia súhlas všetkých vlastníkov komunikácií, po ktorých mala trasa viesť." Wittgrúber je presvedčený, že cyklotrasa má pre obe mestá výrazný potenciál z hľadiska cestovného ruchu i bezpečnosti cyklistov.
„Ak sa nájde vôľa na spevnenie poľných komunikácií, bude určite využívaná."
Cyklotrasa sa krátko po otvorení stala terčom vandalov. „Poľná cesta, ktorá vedie z Pezinka do Viničného bola rozoraná a niekto si daj aj námahu, že vytrhal všetky stĺpy so smerovými tabuľami na rázcestiach," povedal Wittgrúber.
Preferuje zelené cesty
Wittgrúber opísal dve koncepcie budovania cyklotrás z hľadiska povrchu, o ktorých sa v súčasnosti vedie polemika. „Prvá koncepcia, s ktorou sa stotožňujem aj ja, presadzuje tzv. green ways (zelené cesty). Ide o využitie prirodzenej poľnej či lesnej komunikácie s maximálnym možným zásahom do jej spevnenia.
Druhá koncepcia presadzuje budovanie asfaltových povrchov, a to aj v poľnohospodárskej krajine."
Cyklotrasy v okolí
Zo Senca vedie modrá trasa do Hamuliakova s dĺžkou 38 kilometrov. Z Hamuliakova smeruje o niečo kratšia (22 kilometrov) žltá trasa do Ivanky pri Dunaji. Z Ivanky pri Dunaji sa dá po zelenej trase dostať na bicykli k Štefánikovej Mohyle po prejdení viac ako troch kilometrov. Z Tomášova sa dá cez Malinovo a Most pri Bratislave dobicyklovať až do Bratislavy. Tento cyklochodník meria 12 kilometrov.
