Aktivisti hovoria, že samospráva zneužíva výnimku zo zákona a predáva aj tak bez súťaže.
BRATISLAVA. Kamarátskym predajom je koniec, tešili sa pred rokom aktivisti.
Po roku platnosti novely zákona o majetku obcí je mnoho vecí inak a lepšie, očakávaného očistenia od podozrivých transakcií a zámen sa však Bratislava nedočkala.
Novela začala platiť od júla minulého roka a dnes je jasné, že jeden zákon nezmení to, čo sa rokmi v samospráve zaužívalo.
Problémové kauzy
„rodinné striebro" Starého Mesta: ide o päť budov, ktoré staromestskí poslanci predali ako súčasť staromestskej firmy R.B.I. aj s jej dlhmi a záväzkami. Mestská časť inzerovala predaj spoločnosti, v inzeráte nebolo napísané, že vlastní budovy v lukratívnej časti centra.
viaceré predaje na úrovni mesta, z ktorých veľa má štatút výnimky zo zákona. Pri nej netreba robiť verejnú obchodnú súťaž. Takto sa od začiatku platnosti novely predávalo a prenajímalo na meste vyše 60 nehnuteľností.
Poslanci Rače schválili predĺženie prenájmu priestorov firme, ktorú vlastní račiansky starosta Ján Zvonár. Navyše jeho manželka bola v tejto firme konateľkou a zároveň je aj miestnou poslankyňou. Keďže šlo len o predĺženie nájmu, súťaž zrejme nie je treba. (dot)
Cena nie je rozhodujúcaNovela prikazuje obciam pri predajoch a prenájmoch robiť verejnú obchodnú súťaž. Stanovuje však aj výnimky. Navyše, vďaka lobingu Združenia miest a obcí sa do znenia nakoniec dostala aj veta, ktorá umožňuje predať majetok záujemcovi, ktorý neponúkne najvyššiu cenu. Priestor tak dostáva subjektívne rozhodovanie poslancov.
„Stále sa robia zámeny a dlhodobé prenájmy a keď sa predáva, zväčša to ide cez výnimku - inštitút osobitného zreteľa," hovorí po roku platnosti novely bratislavská aktivistka Katarína Šimončičová.
Zákon nestanovuje čo presne osobitný zreteľ je, podľa autorov zákona je však potrebný, pretože vymedzením výnimiek sa nedajú postihnúť všetky nuansy, ktoré život prinesie. „Viem, že je to v praxi aj priestor na zneužitie, ale v zásade zrejme neexistuje znenie normy, ktoré by odolalo zneužitiu. Kto chce zákon porušiť, spôsob si nájde," povedala Zuzana Čaputová zo združenia Via Iuris, ktoré novelu pripravovalo.
S pečiatkou výnimkaPredaje s pečiatkou výnimka schvaľovalo už aj Staré Mesto. Dodnes totiž nie je jasné, ktorý zákon má prednosť. Ako hovorí Ondrej Dostál, poslanec za OKS, zákon o majetku obcí prikazuje súťaž, ale podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má nájomca predkupné právo. Ak sa uprednostní druhý zákon, súťaž sa nerobí a tým pádom sa nedá zistiť, akú sumu by samospráva mohla získať, keby predávala cez súťaž.
Podľa Dostála existujú názory, že by sa súťaž mala robiť aj tu s tým, že sa predaj za vysúťaženú cenu najskôr ponúkne nájomcovi, a keď nevyužije predkupné právo, priestory bude môcť kúpiť víťaz súťaže.
Pozrite si video z protestu Staromešťana proti predaju firmy R.B.I. aj s piatimi budovami v centre:
ŠpekulácieĎalším skrytým fenoménom, ktorý ani vďaka novele nevymizol, sú špekulácie. Urobí sa súťaž na nájom nebytových priestorov a priestor sa o pár mesiacov neskôr predá nájomcovi s predkúpnym právom za cenu znaleckého posudku.
Dostál hovorí, že veľa záujemcov o prenájom môže ísť do súťaže s tým, že keď im to samospráva neskôr predá za cenu znaleckú, môžu pokojne ponúknuť veľmi vysokú cenu za nájom a súťaž vyhrať. „Vie, že ten vysoký nájom nebude dlho platiť, lebo si priestory odkúpi. Takže súťaž o nájom je potom vlastne súťaž o možnosť odkúpiť si priestor za cenu znaleckého posudku."
Budovu po kúpe už predávajú
STARÉ MESTO. Je to len jeden príklad, ilustruje však, ako to v biznise s realitami chodí. Budovu na Beskydskej 10 predávalo Staré Mesto koncom roku 2008 za 25 miliónov korún firme LR Consulting. Dnes na nej visí inzerát, že je na predaj.
Ako hovorí staromestský poslanec Ondrej Dostál (OKS), ktorý si prípad všimol, budovu predal už aj ten majiteľ, ktorý ju od samosprávy kúpil a teraz ju ďalší zrejme predáva ďalej. „Predávalo sa to súťažou, ale s tým, že nerozhodovala len cena, ale aj na účel, pre ktorý to firma chcela kúpiť. Teraz je jasné, že účel nebude zachovaný,“ povedal.
Dorota Kráková
Právo vetaMestským poslancom sa po vstupe novely do praxe nepáčilo, že ich oberie o právo veta rozhodovať, komu majetok predať. „Teraz nevieme, komu to predáme," hovorila jedna z poslankýň, keď sa schvaľovali podmienky pre obchodnú súťaž. Časť chcela, aby ešte po súťaži schvaľovali predaj samotnému víťazovi, čím by teoreticky mohli rozhodnúť aj proti nemu.
Transparentnejšie e-aukcie sú zatiaľ na úrovni mesta skôr výnimkou, mesto už ale prijalo normatív, ako pri nich postupovať. Napríklad chce elektronicky vyberať dodávateľa na starostlivosť o cesty a cestnú zeleň.
Aj e-aukcie môžu mať riziká
Odborník na e-aukcie hovorí, že aj pri tomto spôsobe sa dá výber zinscenovať, a nik to nezistí.
BRATISLAVA. E-aukcie môžu byť niekedy len prázdny pojem a mýtus. Najväčším rizikom je, keď sa s menšími alebo väčšími problémami pokúšajú neskúsení úradníci robiť aukcie na rôznych softvéroch. Myslí si to odborník v tejto oblasti Ľuboš Babarík.
Podľa neho aj kvalitný aukčný softvér bude mať v rukách laika podstatne nižšiu účinnosť, ako keď je riadený odborníkmi.
Výber kvalitného systému podľa neho dokáže urobiť len znalý a skúsený metodik. Neexistujú žiadne štandardy pre softvér, procesy ani metodiky, laici na úradoch nemajú takmer žiadnu možnosť vzdelávania ani odbornej implementácie.
„Toto si vyžaduje záujem, čas a financie a práve tu sa zvykne šetriť na nepravom mieste,“ myslí si. Výsledkom býva rizikovosť. Objavujú sa vraj už prvé pokusy manipulácie, úniky informácií a zneužívania týchto technológií.
„Tomuto sa takmer nedá zabrániť, pokiaľ nie sú tieto systémy pod odbornou a etickou kontrolou.“
Najefektívnejším riešením podľa Babaríka je pre množstvo úradov to najjednoduchšie: zadávať aukcie skúseným odborníkom. Dajú sa tak riešiť aj zložitejšie obstarávania, napríklad na energie, investície, finančné a ostatné služby. (dot)
Zámeny stále fungujú
Mesto sa stále pokúša nehnuteľnosti vymieňať, hoci je to netransparentné.
BRATISLAVA. Novela zákona, ktorá má netransparentnému narábaniu s majetkom zabrániť, nemá mať dosah na niektoré transakcie mesta.
V minulosti veľmi kritizované boli zámeny. Mestskí poslanci v minulosti schválili zámenu pozemkov na zimný štadión za amfiteáter, štadión sa však na vymenených pozemkoch stavať nebude. Zamieňali sa aj pozemky v Janíkovom dvore za pozemky pri Dunaji v Petržalke. V oboch prípadoch prišli súkromníci k lukratívnym pozemkom bez transparentnej súťaže.
Po začiatku platnosti novely mesto tiež vymieňa pozemky. V marci to bola parcela na Nivách pre firmu Kovoprojekt, tento mesiac pozemky v Starom Meste pre univerzitu Komenského za ich pozemky v Novom Meste. (dot)
Žitňanská: Ďalšia novela nie je potrebná
V parlamente presadila novelu, ktorá mala upratať živelné predaje samosprávy. Niekedy ju podľa nej nazývajú Žitňanskej novela. Dnešná ministerka spravodlivosti LUCIA ŽITŇANSKÁ (SDKÚ).
FOTO - TASR
Ako hodnotíte rok fungovania novely v praxi?
„Som stále presvedčená, že bolo dobré, že bola prijatá. Čo som mala možnosť vidieť v zastupiteľstvách, jeden problém sú mestá a obce, ktoré sa snažili obchádzať novelu cez inštitút mimoriadnych okolností. Vtedy sa súťaž dá prelomiť kvalifikovanou väčšinou. Myslím si, že v niektorých prípadoch bol ten výklad príliš široký a bolo to vlastne zneužitie. A zaregistrovala som druhý problém - možno nepochopenie toho, že tá novela nerieši, kto rozhoduje, ale proces. Zaregistrovala som debaty na tému, že či po výberovom konaní musí ešte ísť návrh na schválenie predaja do zastupiteľstva. Som presvedčená, že áno."
Čo sa s tým dá urobiť? Treba ďalšiu novelu?
„Nemyslím si, že riešenie jedného alebo druhého si to vyžaduje. Je to vec výkladu v praxi. Pokiaľ ide o zneužívanie kvalifikovanej väčšiny, aby sa obišla súťaž, to je možno na to, aby v niektorých prípadoch zakročil prokurátor a protestoval. Nikdy nenapíšete tú právnu normu tak, aby keď ju niekto chce obchádzať, tak sa o to nebude pokúšať."
Je podľa vás v poriadku, že keď niekto vyhrá súťaž, potom to ešte poslanci musia odklepnúť?
„Tu si viem predstaviť diskusiu, že je možné tú právnu normu v tomto smere upraviť aj tak, že keď už raz je výberové konanie ukončené, v prípade, že jediným kritériom je cena, nemusí to ísť znova do zastupiteľstva. Pokiaľ je tých kritérií viac, tam by som si to netrúfla, priznám sa."
Novela má také znenie, že nie vždy rozhoduje cena, ale subjektívne posudzovateľné kritériá ako napríklad účel, na ktorý sa má predaný majetok využívať.
„Pôvodný návrh, aj môj, bol taký, aby jediným kritériom bola cena. To sa vtedy nejavilo priechodné, takže výsledné znenie je kompromisom."
Viete niečo o príprave novej úpravy tejto novely na ministerstve financií?
„Mám len veľmi rámcovú informáciu, nevidela som to. Viem, že sa niečo robí, ale nevidela som ten návrh."
Dorota Kráková