Lúku v areáli Červený Kameň zaplnili milovníci starožitností. Našli sa aj takí, ktorí si sem prišli zarobiť predajom obyčajných starých vecí. Predávajúci sa rozprestreli po celej tráve a čakali na to, až ich kúsky niekoho oslovia.
ČERVENÝ KAMEŇ. K hradu mierili skupinky ľudí. Veru, nemali všetci spoločnú cestu. Niekto sa išiel pozrieť za sokolmi na sokoliarsky dvor, niekto stúpal k hradu. Medzi týmito cieľmi bol vchod, od ktorého vanula vôňa starých cenností.
Pri vstupe stál pod listnatými konármi stromu muž, ktorý predával staré pohľadnice a hudobné nosiče. Nemal ich vystavané, preto ten, kto mal záujem, musel po vzácnych kúskoch pátrať.
Lúkou znela slovenčina, čeština a maďarčina. Každý jazyk bol akosi pokope. Svoje cennosti vyložili burzovníci z áut či prívesných vozíkov na stôl alebo na trávu. Naokolo sa povaľovali guče z novinového papiera, ktoré podchvíľou rozmetával vietor.
Dlhoročný koníček
Po prvých dvoch odmietnutiach som narazila na Lauru z Malinova. Staré veci začala spolu s manželom zbierať pre seba. Bolo to pred 17-timi rokmi. Na burzy chodia posledné tri roky, ale pravidelne.
„Najviac oslovujeme hlinou. Máme tu aj viac kusov." V ponuke majú aj sklo, obrazy a keď majú prívesný vozík, tak prinesú aj nábytok. O sklo má záujem málo ľudí. Predali však všetky drevené hračky, ktoré mali.
„Tovar musíme neustále dopĺňať. Staré veci vykupujeme alebo zháňame po burzách." Keď jej manžel uvidí starý kus, musí ho podľa jej slov mať, pretože iný taký už nenájde.
Počas nášho rozhovoru berie do rúk skupinka mladých ľudí drevenú nádobu. Laura ich sleduje. „Dobre to odhadli," prehodí o chvíľu. Pýtam sa jej, na čo slúžila nádoba, ktorú dvaja muži práve pokladajú späť. „Kedysi sa to používalo na zmrzlinu," vysvetľuje.
Na záver nezabudla pripomenúť, že nie všetci predajcovia tu predávajú skutočné starožitnosti. Kto sa však vyzná, rýchlo ich rozozná od obyčajných starých vecí.
Dražba na internete
Opodiaľ má na tráve rozložený tovar Katarína (28) z Častej, ktorá prišla aj so svojím malým dieťaťom. Chlapec sa nenudí, spoločnosť mu robí syn jej kamarátky.
„U mňa nájdete najmä dekoratívne veci. Ľudia majú najväčší záujem o medené veci, napríklad čajníky." Staré veci už zbiera päť rokov, predáva rok. Skúsenosti stále naberá. Ako hovorí, v starých veciach sa až tak nevyzná.
„Viem určiť materiál a obdobie, z ktorého vec pochádza. Veľakrát sa pri mne niekto zastaví a povie mi, čo to je a na čo sa to používalo."
Katarína získava tovar prostredníctvom internetu. „Veci dražím na e-bay. Niekto mi niečo dá, ale to je minimum vecí." Predávať na burze sa jej stále oplatí.
„Ešte som odtiaľto nikdy neodišla so stratou, hoci ma niečo stojí cesta aj miesto."
Najhodnotnejší z cínových kúskov manželov zo Šamorína. FOTO: AUTOR
Jej kamarátka Kristína (30) z Veľkého Grobu si na burzách občas niečo kúpi. Niekedy sa príde len popozerať.
„Kupujem úžitkové veci ako stoličky, lampy, či kľučky do dverí." Na pohľad sa v starých veciach nevyzná. „Teraz už mám svojho poradcu," kývne smerom ku Kataríne a usmeje sa.
Spokojní s úlovkami
Obchádzam ďalšie „stánky". Niektorí sa už balia, hoci je krátko popoludní a burza končí až o štvrtej. Z krabíc lovia novinový papier, do ktorého balia nepredané kúsky. Pokiaľ im ho neuchmatne vietor.
Okolo mňa prejde auto s okrúhlym stolom, pripevneným na streche a s naložením vozíkom. O kúsok ďalej sa dvaja chlapi naťahujú s nábytkom. Pri niektorých stánkoch však ešte stále prebiehajú živé diskusie.
Cestou stretávam štvoricu ľudí, ktorá sa na burzu prišla pozrieť z Bratislavy. Dvaja muži si v rukách nesú svoje úlovky. Na otázku, čo si z burzy odnášajú dvihne Bohumil (63) ruku, v ktorej sa mu hompáľa petrolejový lampáš.
„Vraj je to unikát." Druhý muž mi ukazuje drevené vedro na vodu. Ženy sa tiež pochvália. Jedna z nich si kúpila porcelán. Koľko za nákup zaplatili, neprezradili, ale cena sa podľa ich slov dala zjednať.
Zbrane a chalupársky štýl
S maďarskými predajcami sme sa dokázali len pozdraviť. Čechom našťastie rozumiem. Marcel (50) z Rychvaldu sa zameriava na staré zbrane, no medzi ponúkaným tovarom ich nevidím.
„Zbrane, ktoré majú vzťah k blízkemu okoliu si nechávam," vysvetľuje. V súčasnosti sa predaju až tak nedarí.
„Dnes som toho predal veľmi málo, ale so stratou, hádam, neodídem." Marcel potvrdil už niekoľkokrát spomínaný fakt, že odkedy zaviedli euro, záujem poklesol. „Zrejme má na to vplyv aj kríza."
Oproti nemu si stánok rozložil manželský pár z Nitry. Zatiaľ čo sa muž venuje možným kupcom, ja sa rozprávam s jeho ženou Andreou (36).
„Máme vlastné starožitníctvo, z ktorého sem vozíme od každého niečo." Andrea hovorí, že predávajú chalupársky štýl. „Staré veci sa nedajú veľmi používať, slúžia skôr ako dekorácia, napríklad do chalupy."
Husle z dielne Stradivariho
Pri ďalšom stánku ma zaujali staré fotoaparáty a lutna. Od majiteľov si pýtam povolenie na pár záberov.
„Odfoťte si radšej tieto husle. Sú možno najvzácnejšie na tejto burze," berie do rúk hudobný nástroj Michal (39) z Trnavy. Zároveň ma upozorňuje, čo si mám všímať, ak by som niekedy chcela také husle kúpiť.
„Pri ich výrobe sa ich autor podpisuje do ich vnútra, pretože potom by to nebolo možné." Tie, ktoré drží v ruke, pochádzajú z rúk Jacobusa Stainera a boli vyrobené v dielni Antonia Stradivariho (v Cremoni), s ktorým sa priatelil. Vyrobil ich tam vraj tucet. Hudobné nástroje získal Michal z Viedenskej filharmónie.
Burzu na Červenom Kameni si pochvaľuje. Burzy podľa neho upadajú, pretože nemajú dostatočnú reklamu a nikto na ne nechodí.
Skutočné starožitné predmety alebo len obyčajné staré veci. Milovník starožitností tu určite našiel vzácne kúsky. Ostatných možno oslovila atmosféra.
