Manželia majú originálnych marionet na konte už desiatky.
IVANKA PRI DUNAJI. V dome rodiny Gavaldovcov si médiá v poslednej dobe podávajú kľučku. Niet sa čo čudovať. Nie je veľa domácností, v ktorých si zriadili živnosť na výrobu dvojníkov. Netreba sa však ľakať. Konečným produktom sú láskavé marionety.
Práca po 26 rokoch „Môj manžel trpel psoriázou, cukrovkou, dnou a vysokým krvným tlakom. Odkedy so mnou začal pred rokom vyrábať marionety, je zdravý ako repa," s bezprostredným úsmevom nás zasväcuje do zákulisia rodinnej živnosti Viktória Gavaldová. „Pracujeme si doma vlastným tempom, sme pánmi svojho času, a je nám takto dobre," dodáva s úsmevom.
Samotná Viktória vyrába bábky už od útleho detstva. Keď sa vydala, jej bratia sa vraj dušovali, že teraz sa už konečne prestane hrať. „Ešte to tak. Postupne prišli na svet moje štyri deti, bábky som zas musela vyrábala pre ne," smeje sa.
Nebyť zložitých životných okolností, živiť sa ich výrobou by však Viki zrejme nikdy nenapadlo. „Keď sa mi po 11 rokoch končila materská dovolenka, doslova som sa tešila do práce. Bolo už načase, odpracovaných som mala len niekoľko rokov - v aranžérskej dielni, kde sme vyrábali pútače do výkladov," spomína.
Do plánov však zasiahla porážka manželovej mamy: Ďalších 15 rokov Viki strávila starostlivosťou o nevládnu svokru. „Keď umierala, vravela som si: Ty odchádzaš do neba, babka, ale čo bude so mnou? Musíš sa mi postarať o nejakú dobrú prácu," spomína Viktória s úsmevom a dodáva, že tak sa aj stalo. „Svokra mi vracia svoju starostlivosť tým, že mi už
2 roky robí manažéra. Inak by sa mi určite tak dobre nedarilo," smeje sa.
Bábky vyžadujú znalosť ôsmich remesiel Pred rozbehnutím „bábkovej kariéry" to však nevyzeralo tak ružovo. „Päťdesiatka na krku, angličtina slabá, počítačové znalosti nulové. Proste nepoužiteľná pre tento svet," reflektuje Viktória svoju vtedajšiu situáciu. Bola nútená vziať rozum do hrsti a zrekapitulovať si, čo vlastne ovláda. Keď si pospomínala na všetky remeslá, ku ktorým za svoj život „pričuchla", po ročnom váhaní usúdila, že sa predsa len môže pustiť do výroby bábok. Tá totiž vyžaduje „multinadaného" tvorcu: Treba byť zručný vo vlásenkárstve (výrobe parochní), krajčírstve, kašírovaní, modelovaní, drevorezbe, keramike, kožiarstve, dokonca aj kovotepectve. „Vyžadujú to opasky a rôzne špeciálne ozdoby," vysvetľuje Viki.
Hlavu marionety treba vymodelovať, nakašírovať... FOTO: PETER GRZNÁR
Ľudia jej zo začiatku radili, nech sa venujem niečomu užitočnému, a také reči ju hnevali. „Kým v Čechách človek narazí na bábku v každom druhom obchode, na Slovensku po nich musíte pátrať. Chýbajú," zdôrazňuje.
Živnosť rozbehli dvojníci Na začiatok vyrobila zopár bábok, „zavesila" ich na svoju webovú stránku, ktorú jej pre tento účel vytvoril syn, a čakala, čo sa bude diať. „Prvú marionetu som predala po dvoch týždňoch, čo ma veľmi potešilo. Potom však zase dlho nič." Prišla na ňu kríza, a tak si dala ultimátum, že pokiaľ do dvoch týždňov nič nepredá, zabalí to. „Do desiatich minút som predala ďalšiu, čo bol pre mňa jasný signál," spomína s úsmevom.
Budúci manžel Viktóriinej dcéry. FOTO: PETER GRZNÁR
Obchod sa však skutočne rozbehol až po tom, ako ju jedna zo zákazníčok požiadala, či by nevytvorila marionetu, ktorá by sa podobala na jej manžela. Hoci tvorba prvého dvojníka bola skutočná „lopota", Viktória zistila, že ide o originálny darček, ktorý dokáže spôsobiť veľa radosti obom stranám.
Obrovskú službu jej na urobila telefonická spoločnosť, ktorá do svojho reklamného šotu použila bábky Diany Mórovej a jej vtedajšieho partnera Juraja Mokrého.
Zväzok kľúčov, batôžtek kníh V súčasnosti je záujem o dvojníkov taký veľký, že väčšinu žiadostí musí odmietať. „Príčinou je krátkosť času, niekedy chcú ľudia bábku už do troch dní, " vysvetľuje. No precízna výroba chce čas: Viktórii sa za mesiac podarí zhotoviť asi šesť bábok. Dosiaľ ich má na svojom konte okolo dvesto, väčšinu z nich si možno pozrieť na fotkách, ktorými je oblepená jedna zo stien dielne.
Rozoznávame Jacka Sparrowa v podaní Johnnyho Deppa, poteší nás marioneta Jana Krausa. Tou však nebol obdarovaný herec samotný, avšak jedna pani ho nechala vyrobiť pre svojho priateľa - Krausovho veľkého obdivovateľa.
Zväčša si však zákazníci nechávajú vyrobiť dvojníkov tých, ktorých plánujú obdarovať.
„Donesú mi fotku, priblížia mi oblečenie i kopu detailov, ktoré ich blízkeho charakterizujú. Niektoré požiadavky sú skoro nerealizovateľné," smeje sa.
Obľúbené sú miniatúrne kópie značkových tenisiek, takže Viktória často našíva drobné pumy či typické fajky. „Iní chcú pre marionetu lupu, ďalší fotoaparát, ruksačik, barly. Jedna pani si dokonca želala, aby bábke trčal z vrecka zväzok kľúčov - tak ako aj jej manželovi," smeje sa. Zabrať jej dala aj požiadavka na batôžtek kníh v originálnych vydaniach..
Na ďalších fotkách nám Viktória ukazuje bábkovú podobu generálnych riaditeľov najväčších slovenských spoločností. Medzi jej zákazníkmi totiž dominujú zamestnanci, ktorí chcú svojho šéfa prekvapiť originálnym darčekom k narodeninám.
Šéfovi zahrali divadlo K dosiaľ najkreatívnejším patrili zamestnanci telekomunikačnej spoločnosti, ktorí si u Viki objednali celé svoje oddelenie, vrátane šéfa s manželkou. „Dali si k tomu vyrobiť aj zasadačku - ministoličky, paravan s fototapetou - aby to vyzeralo presne ako u nich v práci. V deň oslavy šéfových štyridsiatin všetci nastúpili v oblečení totožnom s bábkami a zahrali mu scény z porád. Malo to vraj veľký úspech," spomína s úsmevom.
Aj ďalšie fotky vyvolávajú spomienky: „Tento pán bol veľmi chorý, na smrteľnej posteli slávil okrúhle výročie. Rodina raz nevedela, čím ho obdarovať. Napokon prišla na nápad dať mu bábku - dvojníka. Pán vraj od radosti až plakal, rodina mi potom ešte niekoľko razy ďakovala."
Zrejme najďalej jej bábky putovali na Sibír, kam ich ako dar zobrala Viktóriina priateľka - misionárka. A najväčší počet zas prevážali do špeciálnej školy v Turzovke, ktorej sa podarilo získať grant na bábkové divadlo.
Hoci Viki popri výrobe marionet stíha aj réžiu bábkových predstavení na pôde miestneho mládežníckeho centra, kde pôsobí ako koordinátorka, na prácu pre divadlo sa necíti. „Stále si pripadám ako hrozný laik," priznáva. „Som samouk, anatómiu bábok som sa učila z časopisu ABC," prezrádza.
Na druhej strane ju teší, že sa stále má v čom zdokonaľovať. „Každú ďalšiu marionetu sa snažím v nejakom smere vylepšiť, posunúť ďalej."
Svoje know - how netají, postup výroby marionet „zavesila" aj na svoju webovú stránku. „Na Slovensku je strašne málo výrobcov bábok, a ak každý zomrie so svojím tajomstvom, tak tí ďalší musia začať od nuly. Nech si čo najviac ľudí zažije tú radosť, keď ich vlastnoručne vyrobená bábka ožije," dodáva s úsmevom.
Viki Gavaldová vo svojej dielni. FOTO: PETER GRZNÁR Spoznávate ich? FOTO: ARCHÍV GAVALDOVCOV
