Na brehu Slnečných jazier funguje nezvyčajný penzión. Chránená dielňa

eniaze. Nejde však o jedinú výhodu.

SENEC. Budovu Betánie v zástavbe hotelov a ubytovacích zariadení lemujúcich Slnečné jazerá - sever prehliadnete ľahko. Jej osobitosť vyjde najavo až po vstupe dovnútra.

Miesto vrátnika nás vítajú dvaja neobvykle prívetiví mladí ľudia. Je čas obeda, v miestnosti blízko vchodu práve upravujú jedálenské stoly. Na tvári jedného z nich vynikajú šikmé oči - viditeľný znak Downovho syndrómu.

Penzión na roztrhanie

Fakt, že Penzión Betánia sa v zástupe ubytovacích zariadení na Seneckých jazerách nestratí nás prekvapuje o malú chvíľu v kancelárii riaditeľa Miroslava Krupu, do ktorej nás jeden z mladých ľudí privádza. Riaditeľovi počas 20-minútovej debaty najmenej trikrát zazvoní mobil, a on človeku na druhom konci linky zakaždým oznámi: „Žiaľ, júl už máme plný. Posledný voľný turnus je v auguste."

S úsmevom komentuje marketingovú stratégiu: „Snažíme sa o čo najväčšiu reklamu, na internete sme takmer neprehliadnuteľní."

Dodáva, že ich lákadlom sú najmä prijateľné ceny a priestranná seminárna miestnosť, vďaka ktorej je penzión využiteľný aj pre školenia či kurzy.

„Len málo záujemcov odstúpi po tom, ako sa dozvedia, že ich budú obsluhovať zamestnanci so stredným až ťažkým mentálnym postihnutím," hovorí Krupa. A tí, ktorí už raz prídu, sa obvykle znovu vrátia.

Medzi klientmi sa schyľuje i k svadbe

Betánia vznikla v roku 1991 ako chránené bývanie s internými dielňami pre ľudí so stredným stupňom mentálneho postihnutia.

V roku 2003 založilo Diakonické združenie Betánia s Cirkvou bratskou v SR neziskovú organizáciu Betánia Senec, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby, najmä sociálnu pomoc. „Od začiatku nepretržite uvažujeme, ako život jeho obyvateľov skvalitniť," komentuje riaditeľ, ktorý v projekte figuruje od začiatku.

Dvanástich celoročných a šiestich ambulantných klientov sa snažia integrovať do spoločnosti a po všetkých stránkach rozvíjať ich osobnosť. „Muži a ženy u nás žijú spoločne, povolené majú dotyky aj vzťahy, vďaka čomu sú pri kontakte s ľuďmi „zvonku" omnoho prirodzenejší. Nie je tam natoľko veľká priepasť," približuje. Medzi klientmi vznikajú aj partnerstvá, pričom v jednom prípade sa dokonca schyľuje k svadbe.

Od začiatku fungovania Betánie ich vedú k pracovným návykom. „Prácu považujeme za najprirodzenejší a najdôležitejší prostriedok sebarealizácie. Klient si je vedomý, že produkt jeho snahy poslúži druhým, čo má veľmi silný vplyv na rozvoj jeho identity," objasňuje riaditeľ. Myšlienku zriadiť penzión im vnuklo samotné prostredie. „Treba využiť, že sa nachádzame na atraktívnom mieste."

S výplatou im pomôžu

Chránené dielne v Betánii spustili v apríli po dvojročnom overovacom procese. „Tým pádom naši klienti dosiahli najvyšší pracovný status, aký u nich prichádza do úvahy," vysvetľuje Krupa. Viacerí z nich už absolvovali rozličné školenia, ďalších ešte čakajú.

V náplni samotnej práce sa však toho pre nich veľa nezmenilo: robia šesť hodín ako predtým, vykonávajú podobné činnosti. Prišla však i zásadná zmena: za svoj výkon poberajú výplatu. „Nedostávajú ju priamo do rúk, ale na účet. O tom, ako peniaze použiť, budeme neskôr uvažovať spoločne," objasňuje riaditeľ. „Keby mali toľko peňazí utratiť sami, asi by utrpeli šok," smeje sa.

Štatút chránenej dielne je zdrojom príjmov nielen pre klientov, ale aj pre zariadenie samotné. „Sme nezisková organizácia, je to pre nás veľká finančná injekcia."

Ako chránená dielňa majú nárok na príspevok od úradu práce. Sú tiež atraktívnejší aj pre firmy, ktoré si vďaka tomu, že využijú služby chránených dielní, môžu žiadať o daňový bonus.

Betánia však vo svojom penzióne uprednostňuje najmä rodiny s postihnutým členom, tí majú nárok aj na finančné zľavy. „Cítia sa u nás omnoho prirodzenejšie ako v bežnom zariadení, kde sa obvykle nechtiac stávajú stredobodom pozornosti," vysvetľuje riaditeľ.

Stretávajú sa v "moste"

Keď vychádzame z kancelárie, aby sme si prezreli budovu, v ktorej sa netradične prelína chránené bývanie s penziónom pre hostí, stretávame na chodbe dvoch klientov. Mladí muži nám podajú ruku, vzájomne sa predstavíme. Vidieť, že sú na prítomnosť ľudí „zvonku" zvyknutí. Ako nám prezradia, jeden z nich má na starosti penzión, ďalší výrobnú dielňu.

Míňame izby klientov a dostávame sa do miestnosti, ktorú v Betánii neoficiálne nazývajú „most". Útulné presklené priestory so stolíkmi a vystavenými produktmi z chránených dielní predstavujú miesto, v ktorom sa stretáva svet klientov a hostí. „Posedieť si tu môžu všetci spoločne," komentuje riaditeľ.

Aj ďalšie priestory v budove umožňujú vzájomný nenútený kontakt. Zostávame príjemne prekvapení z útulne pôsobiach a dômyselne členených hál. Pre hostí je však vyhradená aj osobitná časť, s domáckymi pôsobiacimi izbami, spoločenskou miestnosťou a súkromnou plážou.

Čaj aj lode

Naše kroky následne smerujú do samotných chránených dielní. V prvej, takzvanej prípravnej, dominuje veľký stôl, na ktorom je rozložená sušená lipa a niekoľko sadrových lodičiek - suveníry pre návštevníkov jazier. „Neustále špekulujeme nad tým, čím by sme mohli zaujať obchodníkov," komentuje s úsmevom riaditeľ.

Orientujú sa najmä na drobné darčekové predmety, ktoré idú v prostredí rekreačnej oblasti dobre na odbyt. V rámci tejto dielne vykonávajú klienti pod dohľadom inštruktora tie najjednoduchšie práce.

Ďalšie dielne už pezrádzajú zložitejšie postupy. Klienti v nich modelujú, šijú, lepia..

Teraz v lete sa však väčšina orientuje najmä servis okolo penziónu, hoci ten inak funguje celoročne: pracujú ako pomocníci v kuchyni, čašníci, chyžné, v požičovni bicyklov.

S rozbehom sú spokojní

Nápadov na ďalší rozvoj Betánie majú traja kmeňoví zamestnanci (okrem Miroslava Krupu tu pôsobí vrchná sestra Lucia Urbanovičová a pracovná inštruktorka Dáša Marková) viac ako dosť. V najbližšom období sa plánujú sústrediť najmä na rozvoj penziónu.

Do budúcnosti by radi zvýšili kapacitu dostavbou poschodia. „Momentálne sme však spokojní s tým, ako sa nám rozbehli chránené dielne," priznáva riaditeľ spokojne.

Chránená dielňa

Chránenú dielňu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny definuje ako pracovisko, v ktorom pracuje najmenej 50 percent ľudí so zdravotným postihnutím.

Firma, ktorá zamestnáva nad 20 ľudí, je podľa zákona povinná vyčleniť jednu pozíciu pre občana so zdravotným postihnutím. V inom prípade je zamestnávateľ povinný zadať raz ročne zákazku, vhodnú na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Môže ísť o zákazku pre chránenú dielňu či firmu, kde pracuje občan so zdravotným postihnutím, alebo zákazku pre občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

V inom prípade je zamestnávateľ povinný platiť štátu pokutu.

(iba)

Senec, Pezinok

V okrese Senec k 31.marcu Úrad práce, sociálny vecí a rodiny v Pezinku eviduje 50 chránených dielní, zamestnávajúcich celkovo 115 ľudí so zdravotným postihnutím, v okrese Pezinok 40 so 109 ľuďmi so zdravotným postihnutím.

K najväčším chráneným dielňam patrí Elektro Ľudib VDI v Báhoni, kde manuálne montážne práce vykonáva 40 zamestnancov so zdravotným postihnutím, Wellnea v Senci, kde kadernícke a kozmetické služby vykonáva šesť takýchto občanov a dielňa Lýdie Uherčíkovej v Modre (manuálne montážne práce, 6 ľudí.)

(iba)