Dnes o 19.00 h uvedie Slovenské národné divadlo premiéru opery Nikolaja Andrejeviča Rimského-Korsakova Zlatý kohútik. V úlohe Šemachanskej princeznej Adriana Kohútková na snímke. FOTO – ARCHÍV SND
sólistov, roly sú pre nich ideálne a v opere podávajú vysoké výkony. Opera je ,farebná‘, má zaujímavú partitúru a je navyše aj obrazom Slovenska. Odporúčal by som občanom, aby si ju pozreli, je klasickým príbehom boja o moc.“
Podľa režiséra Pavla Smolíka si Korsakov z hudobného hľadiska v tejto opere nádherne impresívnou hudbou riešil problém, pred ktorým stál každý skladateľ na rozhraní 19. a 20. storočia – kam sa má hudba ďalej vyvíjať. „Korsakov sa ukázal ako vizionár, my sme o sto rokov skúsenejší a téma je rovnako platná. Z hľadiska inscenovania je tvrdým orieškom, skrýva viacero úskalí. Opera sa začína trochu satiricky, no v druhom a treťom dejstve sa prevalí do existenciálneho výkriku. Tu opera prestáva byť rozprávkou.“
Výtvarnú stránku Zlatého kohútika realizovali Vladimír Čáp (scéna) a Ľudmila Várossová (kostýmy). „Korsakovova hudba je taká obrazná a farebná,“ povedala Várossová, „že ju nebolo treba nijako výrazne podporovať scénou. Bola dosť ťažká úloha postaviť vedľa seba svet reálny a imaginárny. V kostýmoch sa to prejavilo prozaickým napätím medzi šedivým davom a nehmotným svetom Šemachanskej cárovnej a Astrológa.“
Na scénu mal však iný názor Jurij Gorbunov, ktorý ako hosť Opery SND spieva part cára Dodona. „Rolu spievam prvýkrát a ani v Rusku som ešte naštudovanie opery nevidel, za totalitnej kritiky ani nebolo možné operu inscenovať. S týmto naštudovaním som spokojný, len sa mi trošku zdá, že šedivé kostýmy Korzakovovu hudbu tlačia dolu.“
Gorbunov vyštudoval spev na Akadémii umení v Novosibirsku a za svoje umenie bol vyznamenaný titulom Národného umelca Ruskej federácie. Vystupoval vo viacerých európskych krajinách, v roku 1992 bol sólistom operného súboru národného divadla v Brne.
Jeho partnerkou je Adriana Kohútková: „Rola Šemachanskej cárovnej je pre mňa zase niečo nové, zvláštne. Je to naozaj ťažké spievanie, 70-stranová ária. Ide o druhú operu, ktorú spievam v ruštine, a sú to potoky textu. Uvidím, ako to zvládnem, pred premiérou som dosť v strese.“
A napokon dajme slovo ešte Astrológovi, ktorého stvárnil Ľudovít Ludha: „Keď mi ponúkli spievať Astrológa, trošku som sa bál. Spýtal som sa, čo je to vlastne za rolu. Vraj charakterová, po všetkých Faustoch, Adolfoch a Rudolfoch vraj dostanem iný part. A je tam vysoké éčko. Tak to bol argument. Možno by sa mi už v živote nenaskytla príležitosť zaspievať si takýto tón. Som veľmi rád, že rolu spievam, je to osvieženie.“
Realizačný tím SND sa uvedenia netradičnej opery na našej scéne neobáva, neobáva sa nezáujmu publika. Veď rovnako netradičná inscenácia Panny Orleánskej je v súčasnosti štvrtou najnavštevovanejšou operou (po Aide, Nabuccovi a Carmen). Neobáva sa ani obsadenia hlavných postáv bez alternácie. „Zo skúsenosti viem, že sólisti opery sú si vedomí zvýšených nárokov, vedia, že to je ich predstavenie, preto sú zodpovednejší a dávajú si aj pozor na zdravie,“ vyjadril sa riaditeľ Juraj Hrubant.
Rimskij-Korsakov zložil Zlatého kohútika ako vážne chorý starý muž, deprimovaný násilnými pomermi v Rusku po demokratickej revolúcii. Sám, v tom čase najslávnejší ruský skladateľ a najväčšia osobnosť petrohradského konzervatória, bol zosadený zo svojho postu a vojenský guvernér Petrohradu zakázal uvádzanie jeho diel.
