PETRŽALKA. Ide o územie blízko dostihovej dráhy, cyklistickej hrádze či jazera Malý Draždiak, kde investor plánuje postaviť šesťpodlažný bytový dom, päťpodlažnú obytno-administratívnu budovu a prízemnú, v menšej časti dvojpodlažnú, prevádzkovú budovu. Tento priestor bol vždy určený na výstavbu, ktorú povoľuje aj aktuálny územný plán.
Investor tvrdí, že zeleň zostane zachovaná. "Nie je pravda, že zmenou územného plánu na rozvojové územie dôjde k výrubu zelene. Naopak, presným zadefinovaním rozvojových koeficientov nastavených na najnižšiu možnú úroveň, o ktoré žiadame, sa zabezpečí, že v území sa v budúcnosti už nebude môcť zabrať ďalšia plocha na novú výstavbu. A zeleň, s ktorej zachovaním projekt od začiatku počíta, ostane chránená natrvalo," povedal za investora Boris Hrbáň.
Reagoval tak na nedávne vyjadrenia petičného výboru, ktorý zmenu územného plánu odmieta a tvrdí, že plánovanou výstavbou sa zničí časť lesa, ak nie celý les.
Park a ihriská
Podľa Hrbáňa sú jedinými požadovanými výrubmi zelene tie, ktoré vyplynuli zo zapracovania pripomienok petičiarov do projektu. Tí podľa neho uprednostnili čo najväčšie "odsunutie" plánovanej jednopodlažnej budovy od ich domu pred zachovaním stromov. Podľa Hrbáňa iniciátori petície dokonca navrhovali inú polohu objektu, a to priamo na mieste, kde "dnes stojí les, ktorého ochranu navonok tak veľmi deklarujú.“
Myslí si, že im nejde o zeleň, ale v prvom rade o ich už aj tak nadštandardné bývanie. Hrbáň tvrdí, že investor od začiatku počíta so zachovaním zelene a plánuje jej rekultiváciu na park. Ako ďalej skonštatoval, projekt tiež počíta s vybudovaním dvoch nových detských ihrísk spĺňajúcich európske normy.
Nahradiť by mali niekoľko starých preliezačiek, ktoré boli zdevastované a ako ihrisko nespĺňali základné hygienické a bezpečnostné kritériá. Okrem toho sa investor zaviazal k vybudovaniu novej prístupovej komunikácie, verejného osvetlenia a k ďalším benefitom pre súčasných obyvateľov dvoch susedných bytoviek.
Bývalý údržbársky areál
O lokalite, kde chce stavať, investor hovorí, že je to vnútromestské, nedostatočne využívané územie bývalého údržbárskeho areálu s technickou i voľnočasovou infraštruktúrou a troma školami v tesnej blízkosti.
"Hustota tohto územia je viac ako 20-krát nižšia ako priemerná hustota v Petržalke. Alebo je ekologickejšie a úspornejšie stavať niekde v poliach za mestom, s nutnosťou budovať cesty, školy, nové linky mestskej hromadnej dopravy a zaťažovať Bratislavu ďalšou individuálnou dopravou?" pýta sa Hrbáň.
Na margo pochybností petičiarov o spôsobe kúpy pozemkov od mesta tvrdí, že ich kúpili štandardným spôsobom. Predaj bol prerokovaný a odsúhlasený mestským zastupiteľstvom a za cenu, ktorá bola v tom čase pri predaji mestských pozemkov v porovnateľných lokalitách obvyklá.
Podľa jeho vyjadrenia v snahe o maximálnu otvorenosť oboznámili so štúdiou, na základe ktorej podali žiadosť o zmenu územného plánu v tejto lokalite, ešte v priebehu jesene 2008 na viacerých stretnutiach aj obyvateľov oboch susediacich bytoviek a do projektu zapracovali ich pripomienky.
Kladné stanoviská
Okrem toho prezentovali štúdiu primátorovi, starostovi Petržalky, plánovaciemu odboru magistrátu, poslancom v stavebnej komisii petržalského zastupiteľstva, pracovníkom plánovacieho oddelenia miestneho úradu aj petržalským poslancom za príslušný volebný obvod. Počas takmer dvojročného procesu posudzovania a prerokovávania štúdie získali všetky potrebné kladné stanoviská.
Dotknutí obyvatelia tiež tvrdia, že majú na pozemkoch vecné bremeno. „Spomínané vecné bremeno bolo za veľmi zvláštnych okolností a nezákonným spôsobom zapísané k jednému z našich pozemkov až 1,5 roka po nadobudnutí vlastníctva.
Porušenie zákona pri jeho zápise potvrdila aj krajská prokuratúra a ako poškodený vlastník sme v tejto veci už podali niekoľko konkrétnych žalôb," dodal Hrbáň. Mesto sa zatiaľ v súvislosti s petíciou nevyjadrilo.
