DÚBRAVKA. Samospráva mestskej časti Dúbravka by chcela do konca roka zrekonštruovať objekt budúceho Dúbravského múzea. Ide o dom na ulici Pod záhradami, kde samospráva plánuje vytvoriť aj klub dôchodcov a priestory pre miestnu organizáciu Matice slovenskej. Informoval o tom hovorca mestskej časti Michal Kriško. Budova je však zanedbaná a dlho nevyužívaná, časť treba zbúrať a následne celý objekt zrekonštruovať. Dodávateľa prác vyberie samospráva verejným obstarávaním, ktoré by mohla podľa hovorcu vyhlásiť v najbližších dňoch.
Presná suma na rekonštrukciu objektu ešte nie je známa, náklady sa však predbežne odhadujú na približne 150-tisíc eur. Časť peňazí by chcela mestská časť získať od sponzorov. "Je to investícia do budúcnosti. Bude to mať hodnotu pre mladých aj starších," odpovedal hovorca na otázku, či je rekonštrukcia objektu dobrým nápadom v čase krízy. Mnohé samosprávy trápia výpadky podielových daní a nižšie príjmy, čo im spôsobuje nemalé problémy. Okrem toho je však projektpodľa Kriška súčasťou volebného programu starostu Jána
Sandtnera.
Pamätná tabuľa možno bude umiestnená na miestnom múzeu.
FOTO- MIESTNY ÚRAD DÚBRAVKA
Exponáty, seniori a Matica
V zrekonštruovanom bývalom rodinnom dome by teda malo vzniknúť múzeum, "miestni nadšenci" podľa hovorcu nachystali takmer dvetisíc exponátov. Tie sa momentálne nachádzajú na školách či na miestnom úrade. Napríklad na Základnej školePri kríži sú exponáty o tom, ako sa žilo v Dúbravke v 19. a v polovici 20. storočia.
Okrem múzea by tu mal byť Klub dôchodcov. "Populácia v Dúbravke starne a seniori si žiadajú zvýšenú starostlivosť zo strany obcí a miest," doplnil Kriško. Sídliť by tu mala tiež miestna organizácia Matice slovenskej, ktorá momentálne funguje podľa Kriška v improvizovaných podmienkach."Ak všetky zainteresované strany budú súhlasiť, na budove Múzea Dúbravky môže byť aj pamätná tabuľa venovaná rodákovi Gustávovi Husákovi," doplnil Kriško.
Vhodné miesto pre tabuľu
Tá od 9. decembra 2008, kedy miestni poslanci odsúhlasili jej osadenie, stále nikde nevisí. Termín aj miesto sa niekoľkokrát zmenilo. Momentálne ju má Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), ktorý čaká na to, kým sa vyberie vhodná a "dôstojná" lokalita. Budova múzea komunistom údajne vyhovuje, avšak
najprv sa musí zrekonštruovať.
Historik Kováč: Husák by nemal mať pamätnú tabuľu
BRATISLAVA. Osadenie pamätnej tabule československému prezidentovi a generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustávovi Husákovi v rodnej Dúbravke v Bratislave považuje historik Dušan Kováč za nesprávne, bez ohľadu na to, či na nej bude iba jeho dátum narodenia a úmrtia.
Podľa neho Husák patrí medzi kontroverzné osobnosti našich dejín, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o nastolenie komunizmu na Slovensku. Kováč si myslí, že pamätné tabule by mali umiestňovať iba osobnostiam, ktoré významným dielom prispeli k rozvoju národa, štátu či regiónu.
"Tieto artefakty, ktoré majú nejakým spôsobom formovať pamäť, by sa mali robiť osobám významným, nekontroverzným, teda takým, ktoré skutočne svojim spôsobom života, dielom reprezentujú či už región alebo národ, štát. Rozhodne nie osobám kontroverzným. Preto si myslím, že pamätná tabuľa Husákovi je nedorozumením," povedal historik v rozhovore pre agentúru SITA.
Ako ďalej povedal, urobiť pamätnú tabuľu len preto, že sa Husák narodil a žil v Dúbravke nestačí a poukázal pritom na dva vážne problémy. Prvým je, že prezident ČSSR Husák sa významnou mierou pričinil o nastolenie komunistického režimu na Slovensku.
"Ako popredný predstaviteľ komunistickej strany robil všetko preto, aby sa tu nastolila taká komunistická diktatúra boľševického tipu, ako bola v ZSSR - o tomto niet pochýb. Že ho to neskôr zmietlo samého a stál sa obeťou, to už je samozrejme druhá otázka," skonštatoval. Druhý problém vidí v období normalizácie po roku 1968. Husák je podľa neho priamym symbolom normalizácie, ktorý súhlasil s okupáciou nášho územia na celých 20 rokov, a režimu, ktorý sa až celkom v závere v dôsledku perestrojky v ZSSR trošku uvoľnil. "To sú dve veci, ktoré nemožno z Husákovej biografie vymazať," dodal.
Ako Kováč poznamenal, aj Klement Gottwald bol československý prezident a mal množstvo pamätníkov, no tie sa po roku 1989 odstránili. "Ja nie som za odstraňovanie všetkých sôch a pamätníkov. Jedna vec je odstraňovanie a druhá vec je zriaďovanie. Žijeme v takej spoločnosti, ktorá sa pozerá na Husáka ako na kontroverznú postavu," dodal.
(sita)
