Akrobatický rokenrol patrí medzi mladé športy, na Slovensku sa začal presadzovať až v deväťdesiatych rokoch. Hoci to nie je šport masový, naši reprezentanti na svetových šampionátoch a svetových pohároch dokázali vybojovať toľko medailí, že ich počet ...
Akrobatický rokenrol na Slovensku začínal takpovediac na kolene. Bratislavskí tanečníci chceli len príjemne stráviť svoj voľný čas. Ich aktivita sa rozrástla do takých rozmerov, že dnes môžeme hovoriť o slovenskej škole, vďaka ktorej naši reprezentanti slávia veľké medzinárodné úspechy. FOTO – ARCHÍV TASR
Akrobatický rokenrol patrí medzi mladé športy, na Slovensku sa začal presadzovať až v deväťdesiatych rokoch. Hoci to nie je šport masový, naši reprezentanti na svetových šampionátoch a svetových pohároch dokázali vybojovať toľko medailí, že ich počet je porovnateľný s úspechmi vodákov či plavkyne Martiny Moravcovej. Od roku 1993, keď sa bratislavskí rokenrolisti z RRC Hydrorock začali pravidelne zúčastňovať na významných medzinárodných podujatiach, získali na svetových pohároch 3 prvé, 2 druhé a 3 tretie miesta, 3 zlaté a 5 bronzových medailí na majstrovstvách Európy a na majstrovstvách sveta 5 zlatých, 1 striebornú a 1 bronzovú medailu.
Medzi najväčšie úspechy v tomto roku patrí víťazstvo páru Kočiš – Pálešová na svetovom pohári juniorov v Maribore a prvenstvo juniorskej formácie RRC Hydrorock na nedávnych majstrovstvách sveta v nemeckom Riese. Porozprávali sme sa s trénerom klubu STANISLAVOM KOČIŠOM.
Vráťme sa na začiatok. Ako vznikal akrobatický rokenrol na Slovensku?
„Koncom osemdesiatych rokov sa začali v Bratislave stretávať vysokoškoláci so záujmom o tanec a hudbu, aby príjemne strávili voľný čas. Skutočnú podobu akrobatického rokenrolu sme objavili až neskôr, vďaka „západnej kultúre“, ktorá k nám začala prenikať z vyspelejšej Európy. Tam i v zámorí siaha história tohto športu do sedemdesiatych rokov, keď sa začali usporadúvať medzinárodné súťaže. Dodnes sa zachovali rozdiely v pravidlách medzi zámorím a Európou a neexistujú ani spoločné súťaže. Iba Kanada prijala pravidlá európskej federácie. Na dlhý čas sa mekkou akrobatického rokenrolu na Slovensku stal bratislavský závodný klub Hydrostav. Aj dnes je Bratislava hlavným centrom rokenrolu, konkuruje jej Trebišov.“
Odkiaľ ste čerpali nápady a kto vám pomáhal s metodikou tréningu?
„Od začiatku sme pracovali ako absolútni samoukovia. Všetci sme mali skúsenosti s tréningom z iných športov. Uvedomili sme si, že ak chceme konkurovať Európe, musíme zaradiť do tréningu gymnastickú, tanečnú i kondičnú prípravu. Nápady na jednotlivé prvky sme čerpali z videokaziet, na ktorých boli nahrané vystúpenia zo zahraničných súťaží. Trvalo nám približne štyri roky, kým sme dostali slovenský akrobatický rokenrol na porovnateľnú medzinárodnú úroveň. Môžeme však povedať, že sme vytvorili akúsi slovenskú školu, s ktorou dodnes slávime úspechy.“
Mali mladí záujem o tento šport?
„Vedeli sme, že si musíme vybudovať čo najširšiu základňu detí. Do prípravky klubu sme prijali 5- až 6-ročné deti, tréningy boli aj šesťkrát do týždňa. Záujemcov bolo dosť, ale ako v každom športe, bol aj prirodzený odpad. Pri práci s deťmi je veľmi dôležitá spolupráca klubu s rodičmi. Niektorí z tohto obdobia však tancujú dodnes a majú za sebou mnoho úspechov. Práca s mládežou je v našom klube na vysokej úrovni, veď naši zástupcovia v juniorských kategóriách dominujú európskemu akrobatickému rokenrolu. Momentálne síce nerobíme žiaden oficiálny nábor detí, ale každý, kto by mal záujem, môže sa na nás nakontaktovať na internetovej adrese – http://www.mojweb.sk/hydrorock.“
„Pri pároch, ktoré začínajú, ide predovšetkým o zvládnutie jednoduchých prvkov v súlade s hudbou. Pri špičkových pároch je postup prípravy presne určený. Vyberie sa hudba, rozoberie sa na fázy a do každej sa vkladajú tanečné prvky. V juniorských kategóriách je voľba prvkov predovšetkým na trénerovi. Seniorské páry sa vo väčšej miere podieľajú na tvorbe zostáv sami. Juniorská zostava trvá jeden a pol minúty, dospelí majú dve zostavy – minútovú a jedenapolminútovú a majú aj povinné zostavy. Partnerov do páru vyberajú tréneri podľa svojich skúseností a odhadov. Musia k sebe pasovať výškovo i váhovo. Partnerka spravidla musí byť o 25 až 30 kilogramov ľahšia ako partner.“
Aké disciplíny má akrobatický rokenrol?
„V pároch súťažíme v žiackych kategóriách do 14 rokov, juniorská je do 17 rokov a medzi seniormi rozlišujeme výkonnostné kategórie A, B a C. Vo formáciách tancuje medzi juniormi 4 až 6 párov a medzi dospelými 6 až 8 párov. Niektoré kluby sa špecializujú iba na juniorské kategórie a niektoré cvičia iba formácie. Pravidlá sú podobné ako v spoločenskom tanci. V jednom celku posudzujú rozhodcovia technickú hodnotu prvkov, prejav, súlad s hudbou i hudbu samotnú a dokonca aj oblečenie. Kostým stojí od 8- do 12-tisíc a pár potrebuje na sezónu minimálne dva.“
