Foto archív
Takmer denne prechádzam bratislavským lesoparskom na bicykli do zamestnania či cez víkendy s rodinou na výlety a mám tak prehľad o všeličom, čo sa v Malých Karpatoch udialo. Počas „socíka“ sa tu takmer nič nedialo. Všade samé lesy. Turistický sprievodca po Malých Karpatoch vydaný v r. 1981 na to upozorňoval. „Z hľadiska turistiky sú M. Karpaty dosť nezaujímavé, pretože sa tu nachádza málo výhľadových vrcholov.“ Výhľadov v Karpatoch medzitým pribudlo, avšak to, čo po sebe zanechali Mestské lesy a podobné drevokazné inštitúcie, vôbec nevzbudzuje v človeku chuť ísť do lesa. Situácia sa začala rapídne zhoršovať počnúc rokom 1994. Ťažké mechanizmy tak zdevastovali povrch lesných ciest a turistických chodníkov, že tam, kde sa kedysi dalo jazdiť na cestnom bicykli, miestami neprejde ani celoodpružený horský. Dielo skazy pomáhajú dokonávať od roku 2000 automobiloví pretekári novovzniknutej Mikona rallye, ktorej prvé dva ročníky „úspešne“ prebehli pod patronátom hádajte koho? Preto kvitujem snahu s. r. o. Mestské lesy vybudovať čo najviac altánkov a prístreškov pre ľudí, ktorým neprekáža piknikovanie uprostred niečoho, čo sa ťažko dá nazvať lesopark. Ale čo si majú počať tí Bratislavčania, ktorí túžia po tichu a čistom vzduchu?! Stačí sa vydať hociktorým smerom, všade narazíte na stopy činnosti pracovníkov Mestských lesov – rúbaniská, skládky dreva, vyvalené a poškodené turistické smerovníky… Ak už pán riaditeľ Mestských lesov Sečkár argumentuje ekonomickou nevyhnutnosťou vyťažiť prestarnuté (?) stromy, čo ich nahradí? Zatiaľ som nezaregistroval trvalú snahu zalesniť vyťažené plochy. Ak sa tak aj stalo, väčšina stromčekov uschla alebo ich prerástli kríky bazy či černičia. Mám dvoch desaťročných synov, vášnivých hubárov. Bohužiaľ, väčšinu osvedčených lokalít už stihol pán Sečkár s kolegami poškodiť alebo úplne zničiť. Mali sme jedno obľúbené miestečko v údolí Vydrice, vedľa jazierka. Vlani všetko zmizlo, pracovníci Mestských lesov potrebovali hlinu na dokončenie ďalšieho jazierka, a tak si ju jednoducho nabagrovali z „nášho“ náleziska.
Na záver by som chcel poukázať na vplyv malokarpatských lesov na mikroklímu Bratislavy a jej okolia. Som presvedčený, že opakujúce sa povodne v Borinke, Stupave či Pezinku neboli iba dielom náhody. Nechcel by som byť zlým prorokom, ale ak sa nič nezmení v spôsobe, akým prebieha ťažba dreva nielen v bratislavskom lesoparku, ale i na celom Slovensku, tak sa podobné javy budú opakovať s narastajúcou pravidelnosťou. Aby sme jedného dňa neboli prekvapení, ak sa povodňová vlna bude valiť dole údolím Vydrice cez Železnú studienku s jej jazerami. PETER FORRÓ (krátené)
