Dnes majú mestskí poslanci rokovať o zmene územného plánu. Po troch rokoch je opäť na stole. Viacerí investori naň čakali. Aktivisti tvrdia, že navrhnuté zmeny ešte situáciu zhoršia.
BRATISLAVA. Diskusia o územnom pláne Bratislavy sa znova otvára. Dnes by o zmenách v ňom mali rokovať mestskí poslanci.
Ak návrh zmeneného dokumentu prejde, vo viacerých prípadoch to bude znamenať zelenú veľkým a dlho plánovaným investičným projektom ako Twin City, Cepit, Klingerka alebo zámer na mieste dnešného štadióna Artmedie.
Príprava zmien trvala vyše troch rokov, začalo sa s nimi ešte predtým, ako začal platiť nový územný plán z roku 2007, ktorý Bratislava dostala po 30 rokoch. Mnohí to dávali do súvisu s nízkou kvalitou vtedy nového územného plánu.
Kto čaká na zmeny
Zóna Chalúpkova
Lamačská brána
Nová stanica Twin City
Nemocnica sv. Michala v centre
Územie štadióna Artmedie
Komplex Aquario na Molecovej
Časť projektu Južné mesto
Klingerka
Predstaničné námestie
Zlaté piesky
Pivovar Stein
FOTO - SITA
Hádzali hrachom o stenu
Ešte pred schvaľovaním plánu pred troma rokmi sa symbolicky hádzalo hrachom o stenu magistrátu - na znak nevypočutia aktivistov. Po jeho prijatí povedal primátor Andrej Ďurkovský (KDH): „Investori z neho nebudú mať veľkú radosť." Očakávaný územný plán mal byť postrachom investorov. Stal sa aj postrachom aktivistov.
To hrozí aj teraz. Aktivisti opäť vyzvali, aby sa navrhnuté zmeny v ňom neprijímali.
Podľa nich, ak zmeny prejdú, Bratislavu čaká napríklad zväčšenie možnej zástavby na nábreží, kde stojí aj PKO. Zmenší sa výšková regulácia v časti Starého Mesta - limit 21 metrov, čiže šesť až sedem podlaží, sa už bude dať obísť.
Zeleň je vraj ohrozená
V súčasnom územnom pláne sú nedotknuteľné všetky plochy zelene ako parky a vyhradená zeleň. Po novom by nebolo vylúčené, aby sa pod nimi mohli stavať garáže.
Odštartoval to prípad na Kollárovom námestí. Zmena ešte ani neplatí a mesto tu už schválilo prenájom podzemia na výstavbu garáží súkromnej firme. „Ak sa schváli táto systémová zmena, nebude reálne zastaviť zánik ďalších parkov a zelene," píšu aktivisti. Spomínajú ohrozenie Medickej záhrady, Sadu Janka Kráľa, Bôriku a ďalších.
Hlavný architekt Štefan Šlachta hovorí, že podzemné garáže sú dnes už jediné východisko pre riešenie statickej dopravy v centre. „Dnes už nie je problém vyriešiť nad nimi zeleň. Môžu sa však robiť aj pod komunikáciami - ako vo Viedni, Madride, či námestiami ako v Sankt Pölten," povedal. Podľa neho možnosti, ktoré sme mali na riešenie nadzemných parkovacích domov sú už vo väčšine zastavané.
Nový kód, ktorý nevylučuje stavby podzemných garáží, dostanú aj viaceré cintoríny v meste, napríklad na Žižkovej či v Slávičom údolí.
Twin City čaká na zmenu. FOTO - ARCHÍV SME
Prekvapenia
Hoci dopravná stavba, ktorá je prioritou, je pre Bratislavu bez sporu nosný dopravný systém, v novom územnom pláne sa nájdu aj viaceré dopravné prekvapenia. V zozname verejnoprospešných stavieb je napríklad aj trolejbusová trať v Petržalke alebo električky vo Vajnoroch či na Zlatých pieskoch.
Zmenia sa viaceré doteraz chránené vinice na nechránené. Ide o katastre mestských častí v Novom Meste, Devíne a Vajnoroch.
V návrhu možno nájsť aj niekoľko paradoxov - kým vo všeobecnej časti sa píše o snahe chrániť zeleň Machnáča a Slavína, vo funkčných zmenách sa o nich píše ako o adeptoch na výstavbu.
Časť Machnáča by sa v budúcnosti mohli zastavať rodinnými domami a časť Slavína sa má zmeniť zo zmiešanej funkcie na intenzívnu - povoliť sa tu bude môcť administratíva, zábavné objekty alebo obchod.
FOTO - ARCHÍV SME
Menej intenzívne zástavby
V každej mestskej časti sa zároveň navrhujú meniť časti nezastavaných území na stavebné parcely. Ale aj naopak - pôvodne zastaviteľné parcely sa menia na futbalové ihrisko či zeleň - či v Rusovciach alebo na Dlhých dieloch.
Takýchto prípadov je však výrazne menej. Zmiernená výstavba by sa mohla týkať napríklad Račianskeho mýta, Radlinského alebo I. Karvaša. Menej intenzívne by sa mohlo stavať aj na Šafárikovom námestí.
