Kandidovať za poslanca a po úspešnom zvolení nepovedať, či ním vôbec chceme byť, je minimálne také nezvyčajné ako platnosť zásady KDH – jeden človek – jedna volená funkcia. Táto zásada totiž vôbec nie je taká zásadová. Neplatí všade.
To, čo KDH vo veľkej politike zakazuje, je v komunálnej politike dovolené a dokonca bežné. V nej môžu poslanci sedieť na niekoľkých poslaneckých stoličkách zároveň. V župe i na meste, a okrem toho byť napríklad starostom či jeho zástupcom.
A hoci sa primátor vyšplhal až do vysokej politiky, ani päť dní po voľbách nevie, či zasadne do Národnej rady, alebo chce ostať v primátorskom kresle. Sedí sa mu v ňom asi dobre. V teple, suchu.
Kedy z neho vstane, mal síce vedieť už pred voľbami, no odpoveď vraj ešte stále kdesi hľadá. Politológ Miroslav Kusý tomuto primátorovmu hľadaniu vraví kalkulovanie.
Ďurkovský si však musí dávať pozor, aby sa neprerátal. Možno ešte verí, že odpoveď, čím chce byť, nájde skôr, ako mu to väčšina Bratislavčanov spočíta.
