SME
Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Cepit: Najnovší začiatok je tento rok

Investor vajnorského parku vysvetľuje meškanie chýbajúcou podporou od štátu a samosprávy

Park Cepit má byť strediskom vedy a výskumu. Na rozlohe 63 hektárov majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, stredná škola, kongresové centrum aj hotel. Sľubujú tu pracovné miesta pre sedemtisíc ľudí.Park Cepit má byť strediskom vedy a výskumu. Na rozlohe 63 hektárov majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, stredná škola, kongresové centrum aj hotel. Sľubujú tu pracovné miesta pre sedemtisíc ľudí. (Zdroj: VIZUALIZÁCIA - CEPIT INFRAŠTRUKTÚRA)

Plán výstavby vedecko-technologického parku vo Vajnoroch je rozdelený na štyri etapy počas pätnástich rokov. Zatiaľ sa stavať nezačalo.

VAJNORY. Cepit - investícia za 1,2 miliardy eur vo Vajnoroch - sa plánuje už niekoľko rokov, no stále sa nestavia. Najnovší termín je tento rok.

Začiatok výstavby investor menil už viackrát. Pôvodne mali časť prevádzok otvoriť už v roku 2007, potom sa hovorilo, že stavať sa začne do konca roku 2008 a vlani na jar mali byť hotové prvé cesty. Výstavba sa však ešte ani nezačala.

Fakty o projekte

  • Urbanistickú štúdiu Cepit prijali ešte v novembri 2005 mestskí poslanci.
  • Zároveň vtedy schválili zmenu starého územného plánu. Pre pozemky, na ktorých má Cepit stáť, sa v územnom pláne zmenilo funkčné využitie z poľnohospodárskej pôdy na občiansku vybavenosť.
  • Vajnorská samospráva má s Cepitom od konca roka 2007 podpísané memorandum o spolupráci.
  • Výstavba parku sa mala začať v prvom polroku 2008.
  • Niektorí Vajnorčania proti projektu protestovali, aby stál inde.

„Začiatok stavebných prác plánujeme na tento rok," hovorí Tatiana Mikušová z firmy Cepit Infraštruktúra, bývalá námestníčka primátora za SDKÚ, ktorá je dnes mestskou poslankyňou (nez.).

Mikušová zdôvodňuje meškanie tým, že vznik technologického parku sa líši od štandardnej oblasti investmentu. „Výstavba vedecko-technologického parku nie je postavená tak ako developerské známe projekty - na zaplnení územia obchodmi, kanceláriami či bytmi."

Plánovaný vedecko-technologický park Cepit pri Rybničnej ulici, v ktorom majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, vysoká škola, kongresové centrum aj hotel, sa má rozkladať na 63 hektároch. Ťažisko má tvoriť výskum, vývoj a vzdelávanie. Ostatné funkcie - služby, biznis, bývanie a voľný čas vraj majú byť doplnkové.

Začiatky projektu pritom sprevádzali protesty verejnosti, najmä Vajnorčanov, ktorí sa obávali zničenia vidieckeho rázu mestskej časti a prírody, ale aj zahustenia dopravy.

Bez nároku na podporu

Mikušová vysvetľuje dlhé meškanie Cepitu aj tým, že projekt nedostal podporu z prostredia verejnej správy.
„O pomoc sa Cepit v uplynulých piatich rokoch snažil od mestskej časti, mesta cez región, ministerstvá a Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu až po Úrad vlády."

Ministerstvá financií, školstva a hospodárstva podľa Mikušovej zareagovali tvrdením, že Cepit vzniká v najprosperujúcejšom regióne, a preto nemá nárok na podporu.

Povolenia a štúdie

Plán výstavby je rozdelený na štyri etapy počas pätnástich rokov. Projekt má stavebné povolenie na vodu, kanalizáciu a prístupovú cestu. „Stavebné povolenie na komunikácie a siete v Cepite očakávame do konca júna," hovorí Mikušová.

Súčasťou prvej etapy, ktorá zahŕňa viaceré výskumné centrá a školu, je aj dátové centrum, ktoré podľa Mikušovej už má územné rozhodnutie. Centrum, ktoré má park zásobovať energiami, je v územnom konaní.

energetickevyskumnecentrum_res.jpg

Energetické výskumné centrum.

VIZUALIZÁCIA - CEPIT INFRAŠTRUKTÚRA

„Územné rozhodnutie pre centrum obchodu a služieb očakávame do konca júna." Ďalší projekt - priemyselná akadémia, má urbanistickú štúdiu.

Ján Mrva, vajnorský starosta tvrdí, že každá stavba má svoje samostatné stavebné a územné povolenie. „Povolenia sa budú vydávať pre jednotlivé objekty." Prvá etapa by podľa neho mohla byť hotová do roku 2016. Odhad na dokončenie celej stavby je rok 2026.

Dopravný problém

Kľúčovými témami pre rozvoj lokality sú doprava a kanalizácia. Investor tvrdí, že Cepit má spracovanú štúdiu dopravy a obava z obmedzení vo Vajnoroch nie je na mieste.

V budúcnosti sa podľa Mikušovej počíta s rozšírením Rybničnej, s diaľničným obchvatom aj s obchvatom Vajnôr. Mesto už pred niekoľkými rokmi hovorilo o zavedení liniek MHD a o premávke električiek, no nič z toho sa neuskutočnilo.

Vajnorčania sa obávajú vplyvu na Šúr

Proti projektu Cepit sú niektorí Vajnorčania. Myslia si, že masívna výstavba negatívne ovplyvní život v chránenej oblasti Šúr.

VAJNORY. Prírodná rezervácia Šúr sa nachádza medzi Vajnormi a Svätým Jurom. Lokalita s piatym stupňom ochrany je vzácnym dedičstvom a má veľký význam. Ide o najväčší podmáčaný mokraďový ekosystém v stredoeurópskom regióne, zapísaný v zozname mokradí medzinárodného významu. V národnej prírodnej rezervácii Šúr sú jedinečné územia jelšového slatinného lesa.

sur1_res.jpg

Šúr je ojedinelý úkaz so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol asi pred 10-tisíc rokmi v priehlbine pozdĺž svahov Malých Karpát. Priehlbinu napĺňala voda z hôr i Dunaja. Vzniklo tak plytké jazero, ktoré sa napĺňalo štrkom, pieskom a hlinou.

FOTO - ARCHÍV SME

Niektorí obyvatelia Vajnôr sa obávajú, že plánovaná výstavba technologického parku Cepit ohrozí rezerváciu Šúr. Vajnory trvajú na tom, aby sa pri výstavbe nepoužívala rekreačná jurská cesta. Petičníci bojujúci za záchranu vajnorského okolia protestujú aj proti umiestneniu diaľničného okruhu D4 rovno za Vajnormi pri rezervácii Šúr a nad rybníkom Lysy.

Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tam niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín.

sur2_res.jpg

Z rastlín, ktoré tu boli a postupne odumierali, sa vytvárala rašelina a vznikol šúr - nepriechodný močiar pokrytý stromami a rastlinami, kde žilo množstvo zvierat a vtáctva. Prírodnú rezerváciu Šúr vyhlásili za chránené územie v roku 1952.

FOTO - ARCHÍV SME

V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, čím sa podstatne znížila hladina jeho vôd. Ďalší kanál o vyše 40 rokov odvodnil Šúr, až takmer úplne vyschol.

Michaela Kadvanová
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 19 711
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 19 057
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 716
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 17 864
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 943
  6. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 648
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 633
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 305
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 172
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 059
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu