SME
Nedeľa, 5. december, 2021 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Cepit: Najnovší začiatok je tento rok

Investor vajnorského parku vysvetľuje meškanie chýbajúcou podporou od štátu a samosprávy

Park Cepit má byť strediskom vedy a výskumu. Na rozlohe 63 hektárov majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, stredná škola, kongresové centrum aj hotel. Sľubujú tu pracovné miesta pre sedemtisíc ľudí.Park Cepit má byť strediskom vedy a výskumu. Na rozlohe 63 hektárov majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, stredná škola, kongresové centrum aj hotel. Sľubujú tu pracovné miesta pre sedemtisíc ľudí. (Zdroj: VIZUALIZÁCIA - CEPIT INFRAŠTRUKTÚRA)

Plán výstavby vedecko-technologického parku vo Vajnoroch je rozdelený na štyri etapy počas pätnástich rokov. Zatiaľ sa stavať nezačalo.

VAJNORY. Cepit - investícia za 1,2 miliardy eur vo Vajnoroch - sa plánuje už niekoľko rokov, no stále sa nestavia. Najnovší termín je tento rok.

Začiatok výstavby investor menil už viackrát. Pôvodne mali časť prevádzok otvoriť už v roku 2007, potom sa hovorilo, že stavať sa začne do konca roku 2008 a vlani na jar mali byť hotové prvé cesty. Výstavba sa však ešte ani nezačala.

Fakty o projekte

  • Urbanistickú štúdiu Cepit prijali ešte v novembri 2005 mestskí poslanci.
  • Zároveň vtedy schválili zmenu starého územného plánu. Pre pozemky, na ktorých má Cepit stáť, sa v územnom pláne zmenilo funkčné využitie z poľnohospodárskej pôdy na občiansku vybavenosť.
  • Vajnorská samospráva má s Cepitom od konca roka 2007 podpísané memorandum o spolupráci.
  • Výstavba parku sa mala začať v prvom polroku 2008.
  • Niektorí Vajnorčania proti projektu protestovali, aby stál inde.

„Začiatok stavebných prác plánujeme na tento rok," hovorí Tatiana Mikušová z firmy Cepit Infraštruktúra, bývalá námestníčka primátora za SDKÚ, ktorá je dnes mestskou poslankyňou (nez.).

Mikušová zdôvodňuje meškanie tým, že vznik technologického parku sa líši od štandardnej oblasti investmentu. „Výstavba vedecko-technologického parku nie je postavená tak ako developerské známe projekty - na zaplnení územia obchodmi, kanceláriami či bytmi."

Plánovaný vedecko-technologický park Cepit pri Rybničnej ulici, v ktorom majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, vysoká škola, kongresové centrum aj hotel, sa má rozkladať na 63 hektároch. Ťažisko má tvoriť výskum, vývoj a vzdelávanie. Ostatné funkcie - služby, biznis, bývanie a voľný čas vraj majú byť doplnkové.

Začiatky projektu pritom sprevádzali protesty verejnosti, najmä Vajnorčanov, ktorí sa obávali zničenia vidieckeho rázu mestskej časti a prírody, ale aj zahustenia dopravy.

Bez nároku na podporu

Mikušová vysvetľuje dlhé meškanie Cepitu aj tým, že projekt nedostal podporu z prostredia verejnej správy.
„O pomoc sa Cepit v uplynulých piatich rokoch snažil od mestskej časti, mesta cez región, ministerstvá a Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu až po Úrad vlády."

Ministerstvá financií, školstva a hospodárstva podľa Mikušovej zareagovali tvrdením, že Cepit vzniká v najprosperujúcejšom regióne, a preto nemá nárok na podporu.

Povolenia a štúdie

Plán výstavby je rozdelený na štyri etapy počas pätnástich rokov. Projekt má stavebné povolenie na vodu, kanalizáciu a prístupovú cestu. „Stavebné povolenie na komunikácie a siete v Cepite očakávame do konca júna," hovorí Mikušová.

Súčasťou prvej etapy, ktorá zahŕňa viaceré výskumné centrá a školu, je aj dátové centrum, ktoré podľa Mikušovej už má územné rozhodnutie. Centrum, ktoré má park zásobovať energiami, je v územnom konaní.

energetickevyskumnecentrum_res.jpg

Energetické výskumné centrum.

VIZUALIZÁCIA - CEPIT INFRAŠTRUKTÚRA

„Územné rozhodnutie pre centrum obchodu a služieb očakávame do konca júna." Ďalší projekt - priemyselná akadémia, má urbanistickú štúdiu.

Ján Mrva, vajnorský starosta tvrdí, že každá stavba má svoje samostatné stavebné a územné povolenie. „Povolenia sa budú vydávať pre jednotlivé objekty." Prvá etapa by podľa neho mohla byť hotová do roku 2016. Odhad na dokončenie celej stavby je rok 2026.

Dopravný problém

Kľúčovými témami pre rozvoj lokality sú doprava a kanalizácia. Investor tvrdí, že Cepit má spracovanú štúdiu dopravy a obava z obmedzení vo Vajnoroch nie je na mieste.

V budúcnosti sa podľa Mikušovej počíta s rozšírením Rybničnej, s diaľničným obchvatom aj s obchvatom Vajnôr. Mesto už pred niekoľkými rokmi hovorilo o zavedení liniek MHD a o premávke električiek, no nič z toho sa neuskutočnilo.

Vajnorčania sa obávajú vplyvu na Šúr

Proti projektu Cepit sú niektorí Vajnorčania. Myslia si, že masívna výstavba negatívne ovplyvní život v chránenej oblasti Šúr.

VAJNORY. Prírodná rezervácia Šúr sa nachádza medzi Vajnormi a Svätým Jurom. Lokalita s piatym stupňom ochrany je vzácnym dedičstvom a má veľký význam. Ide o najväčší podmáčaný mokraďový ekosystém v stredoeurópskom regióne, zapísaný v zozname mokradí medzinárodného významu. V národnej prírodnej rezervácii Šúr sú jedinečné územia jelšového slatinného lesa.

sur1_res.jpg

Šúr je ojedinelý úkaz so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol asi pred 10-tisíc rokmi v priehlbine pozdĺž svahov Malých Karpát. Priehlbinu napĺňala voda z hôr i Dunaja. Vzniklo tak plytké jazero, ktoré sa napĺňalo štrkom, pieskom a hlinou.

FOTO - ARCHÍV SME

Niektorí obyvatelia Vajnôr sa obávajú, že plánovaná výstavba technologického parku Cepit ohrozí rezerváciu Šúr. Vajnory trvajú na tom, aby sa pri výstavbe nepoužívala rekreačná jurská cesta. Petičníci bojujúci za záchranu vajnorského okolia protestujú aj proti umiestneniu diaľničného okruhu D4 rovno za Vajnormi pri rezervácii Šúr a nad rybníkom Lysy.

Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tam niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín.

sur2_res.jpg

Z rastlín, ktoré tu boli a postupne odumierali, sa vytvárala rašelina a vznikol šúr - nepriechodný močiar pokrytý stromami a rastlinami, kde žilo množstvo zvierat a vtáctva. Prírodnú rezerváciu Šúr vyhlásili za chránené územie v roku 1952.

FOTO - ARCHÍV SME

V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, čím sa podstatne znížila hladina jeho vôd. Ďalší kanál o vyše 40 rokov odvodnil Šúr, až takmer úplne vyschol.

Michaela Kadvanová
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  9. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  8. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 18 875
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 17 206
  3. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 10 510
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 842
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 845
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 128
  7. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 241
  8. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 182
  9. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor 2 056
  10. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 1 816
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  2. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  3. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  4. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  5. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  6. Martin Pekár: Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
  7. Anton Sládek: Bratislava - Klemensova ulica
  8. Anton Sládek: Príjemné detaily na Radlinského ulici
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 16 601
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 273
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 858
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 718
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 353
  6. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 181
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 652
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 574
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Zatvoriť reklamu