Jana Valentová vo dvojhre prehrala v druhom kole a vo štvorhre nenastúpila. „Moje výkony v hlavnom turnaji neboli najlepšie, konkurencia bola výnimočne kvalitná. Zlepšilo sa to až v zápasoch útechy. Pre mňa je každý odohratý zápas prínosom, lebo na Slovensku zatiaľ nemám konkurenciu. Tenistiek na vozíčku je málo a sú iba v začiatkoch. Aby som sa vyrovnala špičke, potrebovala by som trénovať podstatne viac. Samotný tenis i kondičku. Okrem tohto turnaja sa u nás organizujú už len majstrovstvá Slovenska a na zahraničné turnaje sa dostanem iba občas. Chýba mi pravidelná medzinárodná konfrontácia. Pohyb mi vypĺňa mnoho voľného času a hlavne sa vďaka nemu dostanem medzi ľudí. Hoci som pred úrazom nešportovala, teraz si tenis neviem vynachváliť.“
Jozef Felix, žijúci a hrajúci v Bratislave v klube TTP Reblok, sa aj napriek poúrazovej koxartróze vďaka umeniu lekárov bez problémov zaobíde bez vozíka. Pred úrazom sa aktívne venoval lyžovaniu, futbalu a šermu. „Šport ma vždy maximálne napĺňal. Po úraze som si myslel že je s ním koniec. Keď mi ponúkli možnosť hrať na vozíčku, chvíľu som váhal. Nechápal som totiž, ako sa dá na ňom hrať tenis. Pochopil som, až keď som prvý raz udrel do loptičky, a dnes tento šport milujem. Zápasy na turnaji mi celkom vyšli, vďaka postupu do druhého kola sa vo svetovom rebríčku dostanem zo stého miesta aspoň o dvadsať priečok vyššie. Finále vo štvorhre spolu s českým partnerom Michalom Stefanuom je zatiaľ môj najväčší úspech. Počas roka sa dostanem približne na 7 medzinárodných turnajov, čo je veľmi málo na to, aby som dokázal výraznejšie preniknúť medzi absolútnu svetovú špičku.“
PROKOP SLOVÁČEK
