ČTK z Bratislavy informovala, že „pri podpise mierovej zmluvy maďarskej v Trianone predsedal francúzsky ministerský predseda Millerand pri prítomnosti veľvyslancov Anglie, Itálie i Ameriky, vyslancov Československa, Juhoslávie, Rumunska a ostatných mocností spojeneckých. Predseda Millerand zahájil zasadnutie a vyhlásil:
„Páni! Predkladám vám smluvu, na ktorej sme sa vzájomne dohodli. Text, ktorý teraz podpíšete, je ten istý ako ten, ktorý bol maďarskému delegátovi predložený dňa 6. mája. Pozývam pánov maďarských zmocnencov, aby pod ňu umiestnili svoje podpisy“. Za tým obaja zmocnenci smluvu podpísali; a tým bola celá vec skončená.
Netrvala ani celú štvrťhodinku.
V Pešti strana bývalého ministerského predsedu Friedricha, ktorá ostro agitovala proti podpísaniu mierovej smluvy, chystala na tento deň veľké demonštrácie.
Preto bolo vojsko ponechané v pohotovosti, a vláda vydala vyhlášku, ktorá pripomína, že stanné právo má ešte naďalej platnosť. Zakázané sú všetky demonštrácie a nosenie zbrane. To malo za následok, že zachovaný bol pomerný pokoj... Kunfi píše v Az ember-i: Bláhová by tá vláda alebo politiky, ktorá by uverila, že Hortyovci podpísaním mieru naozaj chcú urobiť mier a že nie je ich hlavným cieľom príprava nové války. Keby poľské vojská u Bereziny neboly zutekaly pred sovietskými vojskami, Maďarsko nebolo by podpísalo smluvu o mieri“.
