Bratislavský samosprávny kraj (BSK) chce kvalitu svojho školstva zvýšiť aj zvýšením mzdových prostriedkov pre učiteľov. Kraj totiž už dlhší čas nedosahuje v školstve najlepšie výsledky, podľa kompetentných sa to týka napríklad monitoringu deviatakov či maturít. Jeden z problémov kvality stredných škôl, ktoré má kraj vo svojej pôsobnosti, je podľa predstaviteľov kraja aj kvalita učiteľov a výška ich platu. Mnohí preto zo škôl odchádzajú a zostávajú len "najzanietenejší." Kraj preto navrhuje vytvorenie viaczdrojového motivačného fondu na zlepšenie odmeňovania učiteľov. "Tabuľkové platy sú niekde nadštandard a niekde sú podštandard," povedal dnes na tlačovej besede predseda BSK Pavol Frešo.
Podľa neho by sa dal takýto model vytvoriť v rámci Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), finančne by však mali prispievať aj zamestnávatelia v kraji. Práve im by podľa predsedníčky Výboru NR SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport Tatiany Rosovej malo v prvom rade záležať na kvalite ich budúcej pracovnej sily. Kraj by mal podľa Freša v júni schvaľovať rozpočet na tento rok, v septembri by mohli k tejto metodike smerovať prvé rozhodnutia. Predseda kraja verí, že so zamestnávateľmi a partnermi sa dohodne a model bude fungovať. V praxi by to potom znamenalo, že školy by si mohli rozdeliť väčší balík peňazí. To, ktorá škola by koľko dostala, by záležalo od jej kvality a rozvoja. O koľko by si prilepšil ten-ktorý učiteľ by záviselo od riaditeľa školy. Ak by sa tento model ujal, podľa Rosovej by ho mohli v budúcnosti uplatňovať aj miestne samosprávy. Tie majú v správe základné školy.
Kraj okrem toho zvažuje aj úpravu pomeru uchádzačov o všeobecné a odborné vzdelanie, teda počtu študentov na gymnáziách a stredných odborných školách. Jedným z možných opatrení by mohlo byť "kvalitatívne nastavenie latky", čiže to, aké deti by mali byť prijímané na gymnáziá. "Kto spĺňa kvalitu, nech študuje na gymnáziu, kto nie, nájdeme iné riešenie," myslí si Frešo. Kraju ide o to, urobiť z gymnázií "špičkové školy". Treťou témou v oblasti školstva, ktorej sa chce kraj venovať, je byrokracia, ktorou sú školy podľa kompetentných zavalené. Súčasné vedenie kraja uprednostňuje podľa Freša priamy kontakt s riaditeľmi škôl a viac komunikácie oboch strán.
