SME
Nedeľa, 20. september, 2020 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

BPS Park: Prezentuje sa, že máme dobrý biznis

Staré Mesto sa s nimi súdi, hoci samo spoločnosť BPS Park kedysi zakladalo. Dnes má samospráva už iba malý podiel v nej a nemá na ňu dosah. Vojna prerástla do snahy samosprávy regulovať si parkovanie vo vlastnej réžii. Konateľ firmy BPS Park PETER POLOMA.

Peter Poloma, konateľ spoločnosti BPS Park.Peter Poloma, konateľ spoločnosti BPS Park. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Aké sú vzťahy BPS Park so Starým Mestom? Zo strany poslancov padali často aj ostré slová.

"Naša spoločnosť, ktorá má odborné dopravnoinžinierske zázemie, spolupracuje so Starým Mestom už od roku 1996. Venujeme sa nielen prevádzkovaniu parkovania, ale boli sme na základe mandátnej zmluvy riešiteľom problémov v oblasti statickej dopravy v centre mesta, neskôr aj tvorcom parkovacej politiky v roku 2000, s ktorou súhlasil aj magistrát. Viaceré z opatrení sa aj realizovali - zóna 30km/h, preferencia MHD alebo navádzací systém na parkovacie objekty pre Bratislavu. Naďalej máme záujem, aby táto spolupráca pokračovala tak ako do roku 2006. Vtedy došlo k zmene vedenia Starého Mesta a aj názoru na prijatú parkovaciu politiku v centre. Prebehli aj rokovania, ale Staré Mesto neprijalo naše pripomienky, ani názory inej verejnosti. V roku 2008 prijalo Staré Mesto novú Parkovaciu politiku, ktorá výrazne preferuje len parkovanie Staromešťanov a chce obmedziť parkovanie pre návštevníkov centra znížením kapacity a ešte skrátením parkovania len na dve hodiny. Túto koncepciu neakceptoval magistrát, ani mestská či štátna polícia, čiže bola len z domácej dielne."

Z pohľadu časti verejnosti sa ale Staré Mesto snaží o zvýšenie obrátkovosti.

"Z nášho pohľadu to tak nie je. 70 percent plôch z uličného státia sa vyhradzuje len jednej skupine obyvateľov, teda Staromešťanom. Len 30 percent bude pre návštevníkov centra. Centrum hlavného mesta neslúži len Staromešťanom, ale dochádzajúcim z celej republiky. Tí, ktorí prídu ako turisti, zamestnanci, za vybavovaním, nebudú mať kde stáť. Nie je to to, čo ste povedali - aby sa to rýchlejšie točilo."

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

bps_res.jpgStaromešťania sa doteraz sťažovali, že sa parkovalo na ich úkor. Teraz sa to zrovnoprávni.

"Nie je to pravda. V tej zóne, ktorú prevádzkujeme, je vyhradených maximálne 30 percent plôch pre firmy, organizácie, invalidov,políciu,obyvateľov pešej zóny a zásobovanie prevádzok. Zvyšok teda 70% sú tie parkovacie miesta za tých 70 centov na hodinu a sú určené pre krátkodobé státie, teda dochádzajúcich, ale ktoré slúžia aj obyvateľom tejto zóny. Za 50 eur ročne tu môžu stáť celoročne a môžu tu takpovediac garážovať svoje auto. Toto je výhodnejšie, lebo im dáva väčšiu plochu pre užívanie ich parkovacích kariet."

Staré Mesto vás žaluje - platí zmluva s vami?

"Staré Mesto podalo žalobu na našu spoločnosť o vypratanie parkovacích plôch. To musí teraz rozhodnúť súd. My si plníme všetky povinnosti, ktoré zo zmluvy máme - platíme nájom, organizujeme parkovanie, realizujeme dopravné značenie a čistíme parkovacie plochy."

Tak v čom je problém?

Osobne si myslím, že predstavy terajšieho vedenia Starého Mesta sú v inom riešení parkovania ako doteraz. Ich záujmom je len preferencia Staromešťanov s nedocenením významu hlavného mesta. Centrum je podľa nás pre všetkých dochádzajúcich. Tak možno preto."

Kým nebola vyššia cena za uličné parkovanie, bol veľký problém nájsť voľné miesto.

"To, čo prevádzkuje naša spoločnosť z hľadiska mesta je možno len nejakých päť percent plôch. Vyriešiť parkovanie na ulici nemôže len plocha, ktorá je veľká asi kilometer a pol štvorcový. Je tu ešte aj pešia zóna. Všetci, čo chcú ísť do pešej zóny, tu chcú parkovať, všetky firmy, inštitúcie. Tlak na uličnú plochu je obrovský. Uličná kapacita je možno asi len 30 percent z parkovacích plôch - ešte sú súkromné garáže, oni ale neriešia parkovanie invalidov, zásobovanie, obyvateľov. Takže to nie je len prevádzkovať parkovanie, ale je to o hľadaní kompromisu pre zabezpečenie parkovania všetkých týchto skupín vodičov. Nikdy nebude taká spokojnosť, že by každý mohol zaparkovať pri svojom objekte. Riešiť sa to dá len tým, že sa počet ponúkaných plôch zvýši. My keď prevádzkujeme asi 2800 miest, nemôžu pokryť všetky potreby. V rokoch 2000 až 2004 sme robili prieskumy a z nich vychádza, že do tejto centrálnej plochy denne vošlo 40- tisíc vozidiel. A oni chceli niekde zaparkovať, niektorí len tranzitovali."

Väčšina chce parkovať na ulici. Aké je z vášho pohľadu ideálne riešenie?

"Vo Viedni keď prijímali tú parkovaciu politiku, bolo tu prizvaných 18 združení, partnerov na pripomienkovanie. Našu starú parkovaciu politiku sme tiež nechali pripomienkovať. Je to komplex názorov. Tam sa nerieši len regulácia cenou a časom, ale aj plochou, ktoré mestské pozemky budú určené na parkovanie. To si myslím, že tam sa stala chyba - tie pozemky, ktoré boli mestské a boli v centre alebo blízko neho, sa predali na výstavbu polyfunkcie. Tie samé zhltnú potreby statickej dopravy na tom mieste. Typickým príkladom je Kollárovo námestie. Parkovacie miesta sa musia rozšíriť, musia sa stavať garáže alebo nájsť možnosti rozšírenia uličného státia. To ale chce analýzy, zistiť, ktoré priestory a dvory sa dajú využiť. Neraz obyvatelia veľa plačú, že nemajú kde parkovať, ale svoju garáž často prenajímajú firme a potom tlačia na starostu, že nemajú kde stáť na ulici. Uličné parkovanie nemôže všetko vyriešiť."

Podnikáte s majetkom samosprávy. Staré Mesto vám prenajíma parkovacie miesta, ktoré vy potom dávate na užívanie a vyberáte za to peniaze. Aký je to biznis? Aká je návratnosť? Máte dohodu so Starým Mestom, že by ste svoj zisk venovali na výstavbu verejných státí?

"Miesta sme si prenajali aj pre to, aby sa realizovali aj nejaké parkovacie opatrenia. Ako je normálne u obchodnej spoločnosti, naším záujmom je aj zisk. Po odpočítaní nákladov na nájomné, údržbu a prevádzku, kontrolu, projekty dopravného značenia, osadenie a vyznačenie dopravného značenia, dosahujeme zisk a ten vieme použiť aj na rozvoj parkovania. Napríklad je to aj nový pružný systém SMS parkingu, vieme ísť aj do automatov, platobných terminálov. To si ale vyžaduje zabezpečenie dostatočnej kontroly zo strany polície a obce. Inak vodiči platiť nebudú."

Má z toho Staré Mesto peniaze?

"Nie je to tajná informácia - je to asi skoro osem miliónov korún. Plus k tomu ide ešte takzvané pohyblivé nájomné, ktoré závisí od výšky dosiahnutých tržieb a výšky ceny hodinového parkovania. Zmluva bola zverejnená na internete, každý si ju môže pozrieť, myslíme si, že je obojstranne výhodná."

Bola na internete? Teda už nie je?

"Bola na stránkach Starého Mesta, minulý rok ju menili a vypadlo to odtiaľ. Ja to už ďalej nesledujem. Keď si kliknete, určite ju nájdete."

Nenašla som ju.

"Oni ju zverejnili, je verejná."

Oni? To znamená, že nie je verejná?

"No oni ju zverejnili, tým pádom je verejná."

Máte s tým problém, že je verejná?

"Nie, práve hovorím, že je verejná. Takže si to každý môže overiť."

Protimonopolný úrad udelil Starému Mestu za túto zmluvu pokutu, lebo znevýhodňuje iných záujemcov, ktorí by chceli v tejto branži so Starým Mestom podnikať.

"Toto šetrenie sa netýkalo našej spoločnosti, neboli sme ani účastníkom konania, toto dostala mestská časť."

Tak ale vám to asi neprekáža, že jedna firma je zvýhodnená.

"V roku 2005, keď končila prvá zmluva poslanci na základe dobrých skúseností rozhodli, že zmluva sa podpíše. To nebolo podpísané dvoma štatutármi, ako sa to prezentuje. A prezentuje sa táto zmluva ako nevýhodná, aj keď nikto nevie povedať v čom. Nakoľko to bolo povinné alebo nepovinné urobiť verejnou súťažou - odvtedy sa zákony zmenili - vtedy to nebolo povinné. V tom čase Staré Mesto konalo na základe dobrej skúsenosti, zmluvu na 20 rokov odsúhlasilo staromestské zastupiteľstvo,ktorého členom bol aj dnešný starosta, aby spoločnosť aj mohla mať zisk a vrátiť ho do výstavby nejakých parkovacích plôch."

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČparking_res.jpg

Spoločnosť má zisk, ten sa vypláca nezávisle od určeného nájomného?

"Ak dosiahne spoločnosť zisk, valné zhromaždenie akcionárov rozhodne, podľa počtu akcií, ktoré majú akcionári, sa zisk vyplatí. Staré Mesto sa samo zrieklo 20% podielu v spoločnosti,bolo to ich rozhodnutie."

Staré Mesto má teraz len 1,25 percentný podiel. Za ne získala osem miliónov korún?

"Nie. Spoločnosť platí tých cca osem miliónov ako nájomné, plus pohyblivé nájomné."

Koľko za svoj podiel Staré Mesto získava?

"Ak je zisk obrazne 100 euro, dostane z toho 1,25 percentný podiel."

Ja rozumiem, viem počítať, mňa zaujíma tá suma.

"Každý rok je rôzna. Závisí na hospodárení spoločnosti."

Aké je hospodárenie spoločnosti?

"Zisk je asi 5 až 7 percent z obratu spoločnosti a ten je asi dva milióny euro. Takže ten zisk je asi 100 tisíc eur. Asi štyri, päť miliónov korún, v starej mene. Závisí to aj od toho v akej miere sa investuje pri obnove značenia, projektov, lebo to je významná položka."

Z pohľadu laika to máte veľmi ľahké. Že je to veľmi výhodný biznis.

"Tak sa to prezentuje. Je to veľa? Ja si myslím, že je to primerané. Treba aj podotknúť, že nemáme prenajaté plochy len od Starého Mesta, ale aj od iných súkromných spoločností, i od mesta. Takže tento zisk kumulujú aj iné činnosti."

Tá cena za uličné parkovanie - 70 centov na hodinu, je oproti zahraničiu nízka, ale z pohľadu Bratislavčanov je to veľa. Ročné vyhradené miesta sa pohybovali okolo 52- tisíc korún. To je dosť veľa peňazí, ktoré firme z toho plynú.

"Tá cena 70 centov na hodinu patrí aj z pohľadu Slovenska k nižším. So zahraničím sa ani neporovnávame. V iných mestách je zväčša to parkovné vyššie ako v Bratislave. Naša cena je dosť prijateľná pre návštevníkov centra a vychádzame z nákladov, ktoré parkovanie obnáša. Keď pôjdete do Žiliny aj do Košíc, budete platiť euro na hodinu."

Ľudia ale stále ešte nechcú toľko platiť za ulicu. 52-tisíc korún na rok je slušná cena. Neviem, koľko takýchto miest BPS PARK má, ale z toho určite plynú značné príjmy.

"Je to 1460 eur bez DPH je primeraná, lebo magistrát inkasuje mestskú daň za celoročné vyhradenie, je to nad 40 tisíc korún a vy ako užívateľ si musíte to miesto sam vyprojektovať, sama osadiť značenie a vymaľovať si ho a celý rok si ho čistiť - od snehu aj od lístia. My toto všetko robíme v cene 1460 eur. To sú tie náklady."

Koľko je takýchto miest?

"Celkovo vyhradzujeme 30 percent všetkých miest, to ale nie sú za túto plnú cenu. Časť je určená pre zásobovanie, invalidom dávame tieto miesta zadarmo, pri škôlkach sú miesta a donedávna boli aj vyhradené parkovania v nižšej sadzbe za 10-tisíc korún pre vybraných obyvateľov. Týchto „vyvolených" určovali poslanci Starého Mesta. A ďalšia skupina je pre obyvateľov pešej zóny, tieto miesta sú na špeciálne kartičky - na Námestí SNP, na Riečnej, Palackého. Obyvatelia pešej zóny majú problém s parkovaním, my ale v pešej zóne neprevádzkujeme žiadne státia, napriek tomu zabezpečujeme parkovanie aj pre týchto ľudí. Z tohto žiaden biznis nie je. Vychádzalo to z tých predchádzajúcich dohôd, že treba zabezpečiť parkovanie pre všetky skupiny užívateľov. Tam, kde sa tieto plochy neregulujú, je to horšie a asi aj preto Staré Mesto pristupuje k regulácii. Ale nikdy s tým všetci nebudú spokojní. Pokiaľ je to neregulované, prevláda to, že domáci si sami označujú miesta - stoličkami a nepustia tam toho dochádzajúceho. Alebo tam celý deň garážujú svoje auto."

Na vlastné náklady zabezpečujete parkovanie pre tých z pešej zóny, aj keď to nemusíte robiť?

"Áno."

Prečo to robíte, keď vám ide o zisk?

"Vychádzame z 13 ročnej spolupráce so Starým Mestom. My organizáciu parkovania chceme robiť aj odborne, nie len vyberať parkovné. Máme zisk z ostatných činností, ale toto potrebujeme riešiť. Tá kritika zo strany obyvateľov by padla tak na našu hlavu ako aj na vedenie mesta. Snažíme sa to riešiť. Tak to riešia aj v zahraničí. Skôr alebo neskôr by sme to boli nútení robiť."

Ešte som sa u nás nestretla s firmou, ktorá by niečo také robila dobrovoľne a vychádzala by v ústrety ľuďom len preto, že by sa bála kritiky.

"To nie je z toho. Spoločnosť vznikla ako spoločný podnik Starého Mesta . Pri zrode tej firmy bola prijatá nejaká filozofia, následne potom parkovacia politika a na základe toho sa zaviedol nejaký systém. Keby sme išli len tou cestou, že si ponecháme len to lukratívne a všetko ostatné necháme ľadom, tak potom by sme možno spravili zisk 50 percent z hrubých tržieb. My veríme, že nájdeme spoločnú reč s mestskou časťou, koniec koncov, ešte stále sú akcionári. Mali kedysi istý väčší podiel, ako s ním naložili, to je ich rozhodnutie, ale veríme, že je stále priestor na odborné vyriešenie tejto problematiky. Unáhlené rozhodnutie v podobe napríklad zrušenia parkovania pre obyvateľov pešej zóny, by nebolo dobrým signálom ani do budúcnosti, ani dobrým riešením súčasného stavu."

Ako si predstavujete to riešenie?

"Veríme, že sa naďalej dá rokovať s mestskou častou, nakoniec, stojíme pred komunálnymi voľbami, sadneme si za spoločný stôl a nájdu sa také pravidlá, ktoré budú vyhovovať obom stranám."

Vám by aké vyhovovali?

"Riešenie je v súlade s parkovacou politikou z roku 2000, musia to riešiť viacerí partneri. Nevyrieši to ani len jeden prevádzkovateľ, ani samotné Staré Mesto. Treba vstúpiť do rokovaní napríklad aj s prevádzkovateľmi garáží - cez víkendy a počas noci možno vedia zabezpečiť nejaké parkovanie pre obyvateľov za zvýhodnené ceny. Musí sa vytvoriť strategický plán."

poloma-r169_res_res.jpgFOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Konkrétne - nemohli by sa miesta, vyhradené pre firmy, uvoľniť po pracovnej dobe pre obyvateľov? Beriete do úvahy, že by ste firmám prenajímali parkovacie miesta iba na určité hodiny?

"Presne tak, my sme aj s terajším vedením samosprávy o tom hovorili. Aj sme pripravili také memorandum , že prvou takouto ulicou by bola Gorkého. Bola tam ale potreba obojstrannej spolupráce - najmä kontroly. Pokiaľ máte nonstop vyhradené parkovanie, nemusíte nič kontrolovať. Ale ak je to od 7 do 17, ráno musíte riešiť obyvateľov, ktorí tam ešte o 7.00 stoja. Musí ich niekto sankcionovať alebo odtiahnuť. Došlo k podpisu memoranda čo sa týka Gorkého ako experimentálnej ulice, ktorá by mohla odpovedať na to, čo všetko treba, aby sme to takto mohli robiť."

Čo tomu bráni?

"Akýkoľvek dobrý systém vymyslíme, treba kontrolu. Musí byť tá kontrola dostatočná."

Teraz si to regulujú sami ľudia, dávajú sa odtiahnuť, ak tam niekto stojí, takže sa poučia.

"Ráno alebo v noci ale nie je koho upozorniť, že zaberáte miesto. Kto to bude odťahovať? Alebo sa budú dávať len papuče? O tom my nerozhodujeme. Ale musí to byť v dostatočnom množstve. Ak na sto miestach bude sto nelegálne zaparkovaných áut, sto odtiahnutí je technický problém, ale aj problém dynamickej dopravy. Problém je aj nedisciplinovanosť vodičov, hoci to znie ako univerzálny argument. Máme aj také firmy, ktoré majú vyhradené miesta v určitý čas, ale na základe skúseností to väčšina chce nonstop."

Čo hovoríte na to, že Staré Mesto si bude robiť samo reguláciu parkovania?

"Neprináleží nám to hodnotiť, v zásade si ale myslíme, že 70 percent plôch vyhradiť len istej skupine nie je vhodné spoločenskému významu tej lokality. Je to nielen mestská lokalita, ale aj nadmestská. Tí, ktorí tam prídu, budú mať podstatne menej plôch k dispozícii. Len na troch z desiatich. Jednak to bude musieť byť veľmi dobre kontrolované, aby sa to dodržiavalo, dlhodobé státie tým pádom bude preferované, a na druhej strane sa to bude týkať každého Staromešťana. Takže obyvateľ zo Slavína bude môcť stáť na Sasinkovej. Dnes tam mohli stáť hlavne tí, čo tam bývali, zajtra tam s nejakým preukazom bude môcť stáť každý Staromešťan a nebude musieť platiť 70 centov na hodinu o dve ulice ďalej. Možno to bude mať aj tento vplyv."

Staré Mesto sa tým ani veľmi netají - chcú vás vytlačiť.

"Je to tak. Takým myšlienkam zabrániť nemôžeme. Našu činnosť ale robíme na profesionálnej úrovni a tento systém udržíme.a sme dohodnutí s našimi partnermi. Ale napríklad tento nový model Starého Mesta nebude platiť na cestách 1. a 2. triedy, ktoré patria magistrátu. To nie sú Staromešťania? Náš záujem bol do takýchto zón ísť za takých pravidiel aké sú dnes ako investor s možnými obmenami, ktoré sme spomínali."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  2. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  4. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  5. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  6. Home (ale aj) Office
  7. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  8. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  10. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME
  1. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  2. Poznanie
  3. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  6. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  7. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  8. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  9. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  10. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 31 784
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 26 609
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 853
  4. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 12 748
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 547
  6. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 754
  7. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 554
  8. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 719
  9. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 702
  10. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 9 671
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu