Podoby a vône Starého Mesta
K ruchu pouličného života prispievali trhy, ktoré boli príťažlivou osobitosťou, ba atrakciou Bratislavy. Pôvodne sa rozlišovali podľa tovaru, ktorý tam prevládal v patričnej konkurencii predajcov. Starý trh bol záplavou povozov, pultov i kupujúcich. Rybí trh, Slepačí, Chlebový, Zelený, Kelový, Obilný, Uhoľný, Senný, Dobytčí – podľa trhov sa nazývali príslušné námestia, alebo podľa námestí trhy.
Začiatkom nášho storočia, v čase nastupujúcej električkovej a automobilovej prepravy museli trhovníci uvoľniť priestory námestí od dnešného Luxoru po Kostol sv. Trojice, ktoré dovtedy takmer súvisle zapĺňali. Zostali len dve miesta – Zelený trh pred kláštorom milosrdných a Kvetinový pred mestskou tržnicou. Ten prvý bol poväčšine zeleninový; druhý zas noblesnejší s pultmi plnými kvetov a južného ovocia. Bol taký pekný, že si ho vraj fotografovali cudzinci a maľovali maliari. Veľkým trhoviskom býval Obilný trh (po vojne Kollárovo námestie), menšie boli na Rybnom námestí, pri Ondrejskom cintoríne, stánky s ovocím pred Pallehnerom a ktovie kde ešte...
Čo bolo na trhoch také zaujímavé? Samozrejme, hlavne možnosť rýchleho a lacného nákupu potravín a všakovakého praktického, domácky vyrábaného tovaru. Ale boli aj miestom živého medziľudského kontaktu, zmesou ľudí etnicky i sociálne premiešaných. Veď neraz sa zišlo aj vyše tisíca predávajúcich a primeraný počet záujemcov.
„Bratislava, to boli aj rušné trhy a jarmoky s mnohými atrakciami, šiatre na Námestí slobody, haravara, stovky zvukov, prenikavá vôňa cigánskej pečienky, turecký med, cukrová vata, melódie verklíka, spevavé výkriky trhovcov, nárek žobrákov,“ zachytáva atmosféru Ladislav Luknár. Ľudia prichádzali na trhy za živou ľudskou vravou, kypiacim životom, pohárikom vína či inou pochúťkou. Potešením bolo vyskúšať si pravé trhové jednanie medzi plodmi záhrad a sadov, vystavenými na pultoch či po starom na plachte rozprestretej na zemi, v košoch alebo naloženými v sudoch. Václavovi Nezvalovi sa Bratislava na začiatku leta zdala jediným marhuľovým trhom.
Okrem roztratených stánkov priťahoval ho najmä priestor pred tržnicou, ktorý v júni naozaj hýril prvými letnými plodmi. A to ešte nemal možnosť vidieť toto mesto v záplave marhuľových a broskyňových kvetov, ktoré tvorili „neoddeliteľný rajský sad, ružovofialové opojné opevnenie“.
Staré Mesto v roku 1937 pomaly dožívalo, ale ešte si uchovávalo svoj starobylý ráz: „Staré chrámy a kláštory, vedľa nich vinárne a remeselnícke dielničky a skliepky, štýlové paláce a v nich či vedľa nich krámy, krčmy, obchodíky, opravárne. A remesiel, na aké si len spomenieš. Ale vedľa tejto staromestskej idyly si našiel veľké výklady moderných obchodov. Večer rozsvietili slabé elektrické osvetlenie, ale iba na hlavných uliciach, v bočných uličkách blikali plynové lampy. Svetla bolo málo, ale tiene hlboké, tajomné, bizarné.“ Plynové lampy chodil každý večer zažíhať poverenec s dlhou palicou. (krátené)
Koniec
Autor: Daniel Luther
