Šramkova tvorba je spontánna, možno až živočíšna, kladie provokatívne otázky. Pre mnohých sa pohybuje na rozhraní vkusu a nevkusu.
Na výstave nájdete pocitové veľkoplošné maľby, napríklad Peklo, ktoré je najstarším vystaveným dielom umelca z roku 1988. V tom čase sa Šramka na niekoľko rokov „rozišiel“ s výtvarným umením. Dnešné „letné štruktúry“ predstavujú najmä odosobnenie sa od reality dňa a „digitálne štruktúry“ sú obrazom tlaku informačných médií a počítačového veku.
Vo vstupnej hale dominuje fľaša Coca-Coly s vinetou pomaľovanou hlavami gréckych filozofov, plagát v pozadí hlása – Nepáchajte atentáty na kultúre v rámci dennej spotreby. Túto ideu tlmočí aj najmonumentálnejšie dielo výstavy – Kristus. Otvorená brána má evokovať Rodinovu bránu pekiel. Zarážajúce je realistický korpus Krista v konfrontácii s predmetmi dennej spotreby, ktoré sa v spoločnosti poznamenanej konzumom stali modlou.
Na vernisáži ste mohli považovať za česť potriasť si ruku s autorom a za mierne prekvapenie, keď vám pri tom do rukáva natiekla voda. A to hadičkou, ktorá sa končila v rukáve saka, ale začínala v igelitovej kravate plnej vody a živých rybičiek. Výstava potrvá do 23. júna. (mi)
