Celá Bratislava žila vo štvrtok večer hokejom. Plné bolo Námestie SNP aj Kamenné námestie, kde sa pozeral hokej na veľkoplošných obrazovkách. Už pred začiatkom zápasu si ľudia obsadzovali čo najlepšie miesta na trávniku na Námestí SNP, lavičky už boli plné. Obsadili ich bratislavskí bezdomovci. Popri sledovaní hokeja obchádzali mladých fanúšikov, ktorí na námestie prišli so zásobami piva. „Fľašky neodovzdávajte, ja ich beriem,“ informoval mladých jeden z bezdomovcov. „Keď si sadneš, dáme ti fľašky,“ kričali zozadu ľudia. Pri tretej tretine však už nikto nesedel.
Väčšina mladých prišla na námestie za atmosférou. „Prišli sme kvôli tomuto zápasu až z Nemecka, späť pôjdeme, dúfam, až po finále,“ povedal Peter. Na námestí bol s priateľmi Mariusom z Nemecka a Ľubošom Mistríkom, pripravené mali hlasné trúby aj náplne do nich. Jediné, čo ľuďom pod obrazovkou na obchodnom dome Dunaj chýbalo, bol zvuk. „Chýba mi len zvuk a gól,“ sťažovali sa Peter s Jarom. Po prvej tretine sa v dave rozšírilo, že na obrazovke pod Tescom je aj zvuk. Pohol sa k Tescu. Pred treťou tretinou však už ľuďom neprekážal ani nekvalitný obraz, ani chýbajúci zvuk, obe námestia sa čoraz viac napĺňali, fanúšikovia s väčšou nádejou povzbudzovali slovenských hokejistov výkrikmi „Slovensko je najlepšie“, „Chlapci bojovať“, „Dáme gól“ či „Teraz to príde“.
Šok zažili tí, čo pozerali na Námestí SNP, po predĺžení sa odrazu vypla veľkoplošná obrazovka. Našťastie sa nad takmer päťstovkou fanúšikov zľutovali v pube Chicago 30‘s a vyložili pred vchod veľkú obrazovku. „Milujem Lašáka. Je skvelý,“ ozývalo sa z dievčenských radov po skvelom výkone nášho mladého, čerstvo ženatého brankára, ktorý chytil všetky švédske samostatné nájazdy.
Po víťazstve to davom zahučalo, k radostnému revu sa pridali aj okoloidúce autá, ktoré odušu trúbili, a električky, ktoré zvonili viac ako obyčajne, v niektorých častiach mesta strieľali ohňostroje. Na sídliskách búchali delobuchy, mladí behali zabalení v slovenských zástavách. Susedia si štrngali cez balkóny.
Krik a spev sa niesol aj z Mlynskej doliny, kde na veľkoplošnú obrazovku pozeral zvyšok študentov, ktorí nešli do centra. Po odkomentovaní zápasu v neďalekej STV sa k nim presunul aj hokejový majster sveta z roku 1985 Dárius Rusnák. Autogramy rozdával na papiere, do zápisníkov, ale aj na rôzne preukazy, 50-korunáčky či dokonca na lekárske recepty.
V Bratislave zavládla nespútaná radosť. Na námestiach v centre sa spievala hymna, ľudia sa objímali, nadšene diskutovali. K davu sa pridávali aj mladí z niektorých krčiem. Cez Obchodnú ulicu sa potom všetci vybrali k Hlavnej stanici na nočné spoje, veriac, že Slovensko bude zlaté.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
