SME

Kovalčík: Negarantujeme, že most nespadne

Riaditeľ spoločnosti, ktorá rekonštruuje Starý most, je presvedčený o tom, že je na hranici zrútenia.

Vladimír Kovalčík vyštudoval na Slovenskej vysokej škole technickej, Stavebnej fakulte v Bratislave odbor Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby so špecializáciou na dopravné inžinierstvo a mestské komunikácie. Pôsobil ako projektant v Slovenskej urbanVladimír Kovalčík vyštudoval na Slovenskej vysokej škole technickej, Stavebnej fakulte v Bratislave odbor Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby so špecializáciou na dopravné inžinierstvo a mestské komunikácie. Pôsobil ako projektant v Slovenskej urban (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Starý most je uzavretý, nemôže naň už ani MHD a chodci. Riaditeľ mestskej firmy Metro VLADIMÍR KOVALČÍK hovorí, že nemôže garantovať, že most nespadne, aj keď oficiálne na spadnutie ešte nie je. Čo bude ďalej, to sa ukáže pri veľkom divadle, ktoré most čaká - pri jeho odplavení do prístavu.

V akom stave je most? Pred rokom a pol hovoril profesor Tesár, že ešte 14 rokov by mal vydržať.

To bolo skoro pred dvoma rokmi. Starý most sa odvtedy začínal správať tak, ako keby bol unavený. Keby bol úplne v poriadku, oceľ by sa po záťaži správala tak, že by sa okamžite dostala do pôvodného stavu. Ale most začal prenášať voči sebe isté deformácie. Existuje stupnica o siedmich stupňoch poškodenia, dnes je v šestke. Počas roka prevádzky len autobusovej dopravy, kde boli predpísané pravidlá - tridsiatka, 75 metrový odstup vozidiel, čo sa vôbec nedodržiavalo - sa celý rok robila sanácia železničnej časti. Tohto roku sme urobili meranie a pilier číslo štyri naraz vykázal diferenciu 16 milimetrov, pričom dovtedy tie oscilácie boli v rozmedzí milimetra. Most sa začína správať tak, že niečo klesá. Pilier je v poriadku, tak sme si namerali konštrukciu. Tá dostala väčší priehyb.

Čo to spôsobilo?

Kedysi bola mostovka na oceľovej konštrukcii drevená. Drevo pozdĺžne, priečne, na tom dosky, na tom koľajnice a zadláždená bola agátovým drevom. V roku 1984 sa v rámci rekonštrukcie mosta, lebo drevo tam bolo už skoro 100 rokov, začalo rozmýšľať, ako to vylepšiť. Urobili betónové cestné panely, 15 centimetrov vysoké. To je dnes mostovka. Lenže profesne je to ako oheň a voda. Betón s oceľou, v tomto prípade. Na Apolle nie je betón. Na Prístavnom je, ale to sú úplne iné konštrukčné princípy. V tomto prípade betón nemá svoju prirodzenú pružnosť, prenáša všetko priamo na konštrukciu. Takže oceľ, ktorá je pružná, je namáhaná a teraz sa správa v krízovom režime. Môže sa zboriť.

Ten stav je dôsledok tejto chyby - betónu a ocele?

Je to jedna z tých chýb. Len kontext. Drevo váži asi tisíc kíl na kubický meter, betón dva a pol tisíca.

Ako sa také niečo mohlo stať? Odvtedy sa tak zmenili vedomosti o konštrukciách?
Nie, bol socializmus. V tom čase Bratislava mala len tri mosty, hľadalo sa teda nové riešenie, lebo ani most Lafranconi, ani Apollo neboli. No a začalo jazdiť viac áut a na to Starý most nebol dimenzovaný. Už to vyzeralo zle, tak sa prišlo so zlepšovacím návrhom. Ale pozor, už vtedy to bolo iba dočasné riešenie.

Dokedy?
To som sa ešte nedopátral.

Existujú dokumentácie?

Existujú dokumentácie, čo sa na moste robilo. Preto sa už 10 rokov meria, sleduje sa výnimočne pozorne. Lebo sa vedelo, že s ním nie je niečo v poriadku.

Takže sa vedelo, že je rizikový?

Bol tak na dožitie. Je najstarší, tak je aj najrizikovejší. Tým nechcem povedať, že Apollo nemá svoje problémy, Prístavný je tiež úžasný most, ale tiež má svoje problémy, rovnako ako Nový most.

kovalcik2_res.jpg

V akom stupni poškodenia je most teraz?

Dve mostné polia z troch sú v šestke. Je predpísaná hranica, kedy je v šestke, kedy ide do sedmičky. Navyše, most veľmi poškodila dlhá zima, v strede mosta nám vypadol kus z betónovej mostovky veľký 20 krát 60 centimetrov. To už boli prvé signály. Betón pôsobí na oceľovú konštrukciu nárazom, nie tlakom. Navyše sa tu nejazdilo predpísanou 30-tkou. Medzi dvoma poľami mosta autobus pôsobil ako obrovské kladivo. A dnes som sa napríklad dozvedel, že 5. mája do toho piliera, ktorý má najväčší priehyb, narazil remorkér, a to o 18:15, čo bolo po našich meraniach. Preto teraz ideme skúmať, či je ešte viac poškodený. Takže ja na ten most nemôžem pustiť nikoho.

Prečo sa museli vylúčiť aj peší, keď je v zlom stave cestná časť?

Dnes vám vo svete nikto nedá garanciu, že most, ktorý sa takto správa, nespadne. Pred 35 rokmi Reichsbrucke spadol, bolo tam jedno auto a jeden človek zomrel. Sú známe prípady z USA, kde za posledné dva roky padli dva alebo tri mosty. Takže my nemáme istotu, že Starý most sa nezrúti sám. My konštrukciu pod betónom nevieme nijako ohodnotiť, nevieme ju posúdiť. Nechcem šíriť katastrofálne správy, ale ja som presvedčený o tom, že už sa blíži k tej sedmičke.

Sedmička znamená, že je na zrútenie?

Sedmička znamená, že už padne. Starý most je teraz ale na hranici a je na nás, čo s ním urobíme. Situácia je dnes taká, že istý počet Petržalčanov musí denne venovať na dopravu zo svojho času o 20 minút viac. Tá dlhšia preprava znamená aj viac vozokilometrov. Spoločenská strata je za rok možno aj milión eur.

Keď je riziko zrútenia reálne, prečo sa nezastaví plavba?

Keby to bola sedmička, tak už aj plavba sa vylúči. Ešte to sedmička nie je. Keď odkryjeme stav aj na ostatných pilieroch, možno to rovno vyhlásime za sedmičku a pôjde to v špeciálnom režime. Signalizujme dopredu, že za určitých podmienok to môže padnúť, ak sa napríklad výrazne oteplí. My ho spravujeme, takže my sme stavebníkom. Sme povinní robiť to, čo robíme. Napríklad most je poistený proti zrúteniu.

Na akú sumu?

Nie je tajnosť, že je tam poistka na 300 miliónov korún, teda 10 miliónov eur.

Čo sa za posledný rok na moste robilo? Havarijný stav sa vraj týka cestnej časti, nie železničnej a táto havária na plánoch mesta s električkou nič nemení. Dá sa to tak opraviť, aby tu tá električka, ktorá ho určite zaťaží, mohla jazdiť?

Opravu nemôžeme robiť nad vodou, sú tam použité olovené farby v niekoľkých náteroch. Aj železničný most 20 rokov stál. Máme ho zmeraný, je stabilný, ale aby sme mohli opraviť a posúdiť cestný, musíme dať dole mostovku, vozovku a musíme sa pozrieť ako oceľová konštrukcia vyzerá. A pozrieme sa aj na piliere. Na železničnom sme to už spravili. To isté sme začali robiť aj na cestnej časti a keď sme prišli k pilieru č. 4, zistili sme havarijný stav. My to s betónovou mostovkou nemôžeme dávať dole, potom by most mal niekde váhu okolo 900 - 1000 ton a také žeriavy sú asi dva v celej Európe, čo by stalo strašné peniaze. Takže mostovku dáme preč, most sa odľahčí, uvidíme, čo je v hre. Ale keď ho chceme dať dole, najefektívnejšie je ho rozobrať, to ale nejde, lebo hneď vedľa je železničný. Takže musíme dať dole oba, odviezť ich, na fóliách ich očistiť, lebo sú tam agresívne olovené látky, ktoré musíme zachytiť. Po rekonštrukcii most dáme naspäť.

Takže zostanú len piliere?

Áno. To, čo je nad vodou sa splaví do prístavu, čo je nad zemou, sa prenesie na stavenisko.

To sa most celý naraz odvezie?

Áno. Postavíme pod to súlodie, v ktorých bude balastná voda, vyčerpáme vodu, čo nadvihne konštrukciu z pilierov a s ňou odíde. Ale na to musíme mať preč železničný most, aby sme to s cestným mohli spraviť. Ďalším úskalím je aj to, že sme z toho železničného mosta, keďže sme nepredpokladali havarijný stav, na ten cestný prevesili plyn pre Petržalku. Už sme rokovali s SPP, aby vypli cez Starý most plynovod. Hľadáme ako to spraviť, lebo keď zdemontujem oba mosty, neviem ich skôr ako začiatkom budúceho roka dať naspäť. Havária zmenila celý plánovací proces.

V akom štádiu je teda plánovanie električky?

Beží územné konanie. Tento stav, že ešte nie je vydané územné rozhodnutie, je nevýhodný pre most. Čím dlhšie sa to naťahuje, tým neskôr sa dá odstrániť havarijný stav.

Takže to sa bude robiť spolu?

Dnes rokujeme o tom, že most vytiahneme z územného rozhodnutia. Lebo most ako taký, do ktorého sa vkladá doprava, vyčleníme a nebudeme čakať na platné územné rozhodnutie na to, aby sme mohli konať a tento stav odstrániť.

V januári sa hovorilo o tom, že sa to spraví spolu. Takže sa to zase zmenilo?

Havarijný stav to zmenil. Tu je problémom legislatívny rámec, dnes sú problémom napríklad dva stromy, ku ktorým sa vyjadruje jedna občianka Dúbravky. Preto sa to natiahlo už o štyri mesiace.

Právo obyvateľov nesmie byť pošliapané.

To sú ale obštrukcie.

kovalcik3_res.jpg

Čo sa robí teraz?

Ide sa odstraňovať vahadlo zo železničného mosta, ktoré podvihuje cestnú časť - aj to je jedno z opatrení, keďže sa vedelo, že je v zlom stave. Vyberáme teraz firmu, ktorá dá dole vozovku, robí sa projekt ako dáme dole betónovú mostovku, ako ju zrecyklujeme. Do 10. júna by sme mali začať dávať dole asfalt, prvého júla betóny. Potom je reálna možnosť, že by sa chodci mohli vrátiť na most. Odľahčí sa, ale to neznamená, že sem dáme koľajnice a môžeme jazdiť.

Kedy sa bude dávať dole most?

Asi do konca septembra bude most "holý", železničný je "holý" už dnes. My sme vlastne teraz stratili čas, musíme preložiť siete, ale vieme to presmerovať na Apollo. Čím skôr to dám dole, tým skôr to viem dať naspäť. Železničný most sa mal dávať dole už na jeseň, čiže pol roka sa nemôže robiť nič, pre dva stromy. Keď už tam to súlodie bude, mali by sa oba mosty odviezť. Treba sledovať ale aj tok Dunaja. Október je ideálny, je to najstabilnejšie obdobie. Môj predpoklad je, že v októbri dáme dole železničný most, otázka je, či budeme dávať dole aj cestný. Tam potrebujeme aj navýšiť piliere, pre potrebný plavebný gabarit. Piliere sú ale pamiatkou, takže sme sa borili s tým, že sme museli sme zistiť, odkiaľ sú kamene, z ktorého je ich obklad. Most je celý v pamiatkovej zóne, takže most musí byť aj po oprave tvarovo rovnaký. V marci potom vieme dávať naspäť most. Takže vieme dodržať to, čo sa sľúbilo, že v roku 2011, možno začiatkom 2012 by to mohlo byť z hľadiska mosta pripravené na električku.

Spomínate politiku, sľuby. Tlačí vás čas z politických dôvodov?

Nie. Keď bude vo vedení mesta hocikto, ten most je potrebné mať. Most je nezávislý na politike. Je závislý len na peniazoch a potrebách obyvateľov.

Je to ale aj politická téma a bude to asi aj volebná téma. V každom prípade električka a rekonštrukcia spolu bolo rozhodnutie vedenia mesta, plány sa ale menili. Je to v poriadku?

Je to historicky v poriadku. Tá električka tam kedysi chodila - do Viedne. To, že tam dnes nie je, bolo politické rozhodnutie. Ten železničný most si postavili Maďari, aby mohli chodiť do Budapešti, svedčí o tom, že Bratislava bola multietnická. Mojím cieľom je, aby ten most bol, či tam bude Ďurkovský, Ftáčnik alebo Žitňanská.

Takže tú politiku za tým necítite?

Ja vám len hovorím, že pre mňa je prioritné, že kým budem v tejto funkcii, urobím všetko pre to, aby električka tam jazdila.

Dobre, most teda bude električkový. Budú na ňom autá?

Nebudú.

Je to definitívne rozhodnutie?

Definitívne z mojej strany a mám to podložené dopravnými prieskumami. Samozrejme, budú tadiaľ môcť jazdiť sanitky a hasiči, ak sa stane havária na inom moste, presmerujeme dopravu tak, aby sa dal využívať. Inak, ten most bol zo 60 percent využívaný hlavne na dopravu do Auparku. Čo povedia architekti a pamiatkari, uvidíme neskôr.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 096
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 905
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 246
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 057
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 826
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 793
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 070
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 899
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 448
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 364
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 257
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu